Ľubo Belák

Sezóna predvolebných kortešačiek je tu opäť. Mám pocit, že len pred nedávnom sme išli do volebných miestností, aby sme vyjadrili svoj názor…..no tak trochu. Vlastne priestor na vyjadrenie vlastného názoru počas volieb ani nie je. Volič nemá šancu sadnúť si za stôl s politikmi a debatovať o veciach, o ktorých si vytvoril vlastnú mienku. Naopak politici sa v médiách baletným spôsobom pohybujú po politickom javisku, robia piruety, skáču, dokonca niektorí aj lietajú, zo strany do strany, alebo do nebeských výšin porovnávajúc sa s Pánom Bohom. Pretože ten či onen vlastný politický názor je určite ten naj, navyše šitý na mieru voliča. Škoda však, že si neraz zabudnú vziať miery. Potom ušijú sako s príliš krátkymi rukávmi, alebo z ich nohavíc trčia ponožky.

Aj keď úvod patril skôr do sveta satiry, nemám v úmysle vytvoriť akýsi pamflet na tému volieb. Nedá mi však používať iróniu pri pohľade, či pri počúvaní monológov politikov, ktoré sa lejú, prípadne sypú z obrazoviek, stránok novín, letákov a na vlnách rozhlasu, dnes rádia. Rozhlas zanikol v 89 roku.

Za ostatné štyri roky sa prebudilo viacero géniov, ktorí si pospletali svoje teórie „Ako na to“. Zväčša ich podozrievam, že ani nevedia, čo hovoria. Dobrá dramaturgia v umení sa vyznačuje najmä logikou. Príbehy, ktoré prerozprávajú adepti do parlamentu však postrádajú neraz aj tú najelementárnejšiu logiku, nehovoriac o zrozumiteľnosti vyjadrení. Neuvedomujú si, že to, čo a o čom hovoria, niekto počúva, aj keď tých nie je veľa. Sú presvedčení, že stačia heslá na billboardoch a usmievavé tváre vyretušovaných figurín v priliehavých sakách. Voličov už médiá naučili, že nie je potrebné počúvať a chápať. Aj politika je skôr zábava ako akt prevzatia zodpovednosti na nasledujúce štyri roky vládnutia, prípadne nevládnutia, ak to náhodou nevyjde. Že občania, voliči sú iba prizerajúca šedá masa? Nič to, dodáme pár cukríkov, pivo, alebo dve eurá k dôchodku.

Patrím k tým, ktorí radi počúvajú a dívajú sa. Popri tom aj rozmýšľajú a spomínajú. Aj napriek môjmu veku si niečo pamätám. Napríklad, že pomaranče v 1959 roku boli iba na Vianoce. Dnes máme všetko, samozrejme musíte mať na to peniaze. Kde ich zobrať? Napríklad v parlamente. Dobre platené miesto poslanca zaručuje víťazom nerušený úväzok na ničnerobenie. Dokonca ak sa niekto preštrikuje do Európskeho parlamentu, tak má minimálne raz toľko. Keby občania boli platení podľa výkonu porovnateľnom s výkonom poslanca, tak by sa dostali len k prvej výplate. Na druhý deň by ich vyrazili. Kto nerobí, nech neje. Sú aj takí, čo poctivo v parlamente zarezávajú, ale tých je podstatne menej. Stalo sa mi, že pri jednom stretnutí sa mi predstavil pán ako poslanec Národnej rady. V živote som ho nepočul, nevidel, ani necítil.

Ale teraz vážne. (Dá sa to?) Súčasná predvolebná kampaň sa trochu líši od tých predchádzajúcich po roku 1989. Za 26 rokov demokracie sme si už vyskúšali všetko. Keby sa za celé obdobie všetky sľuby splnili, dnes by sme boli na tom lepšie ako Nemci, Francúzi, Angličania….ale aj Gréci. Neraz však bolo šťastím, že sa na niektoré sľuby ani nedostalo. Keď nič nerobíš, nič nepokazíš.

Máme za sebou vládu pravice, ľavice, oligarchie, kresťanskej lásky, mafie a jeden dámsky gambit. Preto keď počúvam, čo všetko mi politici sľubujú, čo chcú zmeniť, ako sa chcú správať, prípadne vládnuť, mám pocit že žartujú s vážnymi tvárami. Demokracia je krehká metóda ako sa dostať k moci. Je zo všetkých metód od vlády oligarchie, cez aristokraciu až po despotizmus najzraniteľnejšia. U nás v súčasnosti dosiahla v krehkosti vrchol. Je taká krehká, že si poniektorí dovolia sľubovať fašizmus, terorizmus, anarchiu a Armagedon. Zneužívanie zložitosti spoločenského života na svoje ciele, ktoré znamenajú zväčša len úspech vo voľbách, je nielen nemorálne, ale nebezpečné. Dnes som počul, ako mi jeden politik sľubuje marxizmus leninizmus s diktatúrou proletariátu, iný poriadok a jednoduché radikálne riešenia čohokoľvek. Ďalší trepe o láske, rodine a svornosti, pričom pri jeho vládnutí podpísal katastrofálnu zmluvu s Vatikánom a do rána zrušil strojárenskú výrobu na Slovensku aj s pracovnými miestami. Ďalší zabudol, že sebecky nechal padnúť vlastnú vládu a dotiahol Slovensko na okraj Európskej únie. Objavili sa aj politickí Zombies. Ich nekonečná prítomnosť s množstvom masla na hlave nemá konca. Naopak, do politiky sa chystajú blázni, ktorí chcú Slovensko odtrhnuté od zemegule s vlastným nezávislým obranným systémom a nezávislou trhovou ekonomikou. Jedna dáma tvrdila, že ju až tak nezaujíma, odkiaľ sa v štátnom rozpočte berú peniaze. Dôležitejšie je, ako ich rozdávať. Určite na to, čo chce jej strana. Zaujímavým úkazom sú strany, ktoré akoby šmahom čarovného prútika zmenili svoj imidž a bývalí zlodeji sa tvária ako anjeli. Stačí, keď na čelo vysunú nejaké neviniatko. Za jeho chrbtom si už rozdeľujú chotár a pár strieborných sitiek, ktoré ešte zostali na sklade. Jedným z dominantných javov sľubotechny je aj boj s korupciou. To chcú všetci. Jeden tak, že zapredá aj svojho brata a obviňuje bez zjavných dôkazov, iný chce zverejňovať majetky politikov a ich rodiny do štvrtého kolena. Ďalší má určite najlepší spôsob ako zakrútiť krkom korupčníkom vytvorením všeobecného národa udavačov. Šikovnejší mlčia a nechajú sa ukazovať ako čisté neviniatka, ktoré len do politiky vstupujú. Pričom na kampaň si požičali niekoľko miliónov eur. Od koho a za čo? Ja som si chcel požičať v banke 5 000. Musel som takmer založiť celý svoj majetok.

O čom je teda súčasná politika? Už to nie sú sľuby. Je to politický marketing toho najhrubšieho zrna. Valcovanie občanov, najmä tých menej informovaných, všetkými praktikami obchodníkov s tovarom. Kedysi som istej premiérke tejto krajiny (bol to jej obľúbený výraz, akoby Slovensko ani neexistovalo) daroval knihu Etika v politike. Vtedy som ju poprosil, aby si ju prečítala a ak sa dá, občas sa k nej vrátila. Zabudla na to. Šarmantná, milá dáma svojou naivitou nechala za sebou otvorenú bránu, do ktorej sa dnes hrnú zo všetkých strán. Dokonca z toho nič nemala, možno len sklamanie a presvedčenie, že politika je svinstvo.

Teraz túto útlu knižku virtuálne ponúkam všetkým, čo idú do politiky. Nech sa zastavia a trochu zvážnejú. Nech prestanú vymýšľať už vymyslené a odskúšané, nesľubovať stopercentné navýšenia platov a dôchodkov, či nezávislosť od celého sveta. Aj oni boli a raz budú len občania a to, čo sami prinášajú, sa raz môže obrátiť proti nim. Nech sa pozrú do zrkadla vždy pred tým, keď chcú niečo vyhlásiť. Nech tí, ktorí zlyhali odídu a tí, ktorí ešte v politike neboli, nech im cestu určuje skromnosť a dostatok miesta na názor iných. Nech hľadajú to, čo nás spája a čo nám všetkým pomôže. Nech nejdú do politiky za dobrými kšeftami. Nech vo svojej politickej praxi dajú priestor osobnostiam a odborníkom. Nech si na politickú cestu vezmú dostatok tolerantnosti a slušnosti. Nech si uvedomia, že nejde o nich, ale o krajinu a ľudí, čo v nej žijú. V našom prípade ide o Slovensko.

Osobne už dlhší čas hľadám svojch politikov. Mám ich. Má to len jednu chybu, sú roztrúsení vo viacerých politických stranách, dokonca do politiky sa im ani nechce. Preto volám Moji politici z rôznych strán spojte sa. Budem Vás voliť.

Ľubo Belák

22.2.2016