Priznám sa, nie je mi všetko jedno. Tak sa stalo aj pri otvorení obálky listu od generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska – RTVS. Myslím si, možno vianočný pozdrav, alebo si nedajbože na mňa spomenuli pri 55 výročí vysielania STV. Omyl. Bolo to strohé zamietnutie môjho návrhu na realizáciu dokumentu o hudbe a hudobníkoch 80-tych rokov. Na chvíľu ma to vyviedlo z rovnováhy, ale o pár sekúnd som stál už na vlastných nohách s jasným predsavzatím, že sa musím ozvať. Príbeh môjho návrhu na televíznu reláciu bol prostý. Peci Uherčík raz prišiel za mnou s knihou Bratislavský nárez. Obsahom boli príbehy muzikantov, ktorí tvorili nezávislú rockovú scénu. Neboli a nie sú Legendami Popu. Sú to tí, ktorí nevyužívali slnko vtedajšieho politického režimu. Práve naopak, neraz sa s ním stretli v tej najkrutejšej podobe. Preto som sa podujal ako producent zrealizovať dokument o hudbe a dobe 80-tych rokov. Vzhľadom na vtedajšie možnosti vyhotovovať nahrávky a videozáznamy, materiálu nebolo veľa a tak som sa s týmto zaujímavým projektom obrátil na Slovenskú televíziu. Práve v 80-tych rokoch som v nej pôsobil ako dramaturg relácie Triangel a tak som vedel, že nejeden protagonista z 80-ych rokov sa zúčastnil nakrúcania hudobnej relácie, ktorá leží nedotknutá v archíve STV. Samozrejme, že som rátal s tým, že STV zaujme môj projekt a prevezme ho do vysielania. Moje predstavy boli mylné. Odmietnutie bolo strohé a kategorické, bez možnosti sa s niekým stretnúť, vysvetliť, prípadne upraviť projekt do predstáv dramaturgie STV. Moja komunikácia začala slušne a poctivo. Splnil som všetky náležitosti akejsi novodobej komunikácie s novým verejnoprávnym vysielateľom. Vzhľadom na závažnosť dialógu, ktorý nastal najmä s hlavným predstaviteľom terajšej STV pánom Andrejom Miklánkom, som sa rozhodol zverejniť náš dialóg, ktorý hovorí o mnohom. Mám pocit, že ešte neskončil. Už čakám na ďalšie pokračovanie.
Podotýkam, že celá korešpondencia bola verejná a a vzájomne preposielaná na iné poštové adresy. Pán A. Miklánek bol vopred upozornený, že zvažujem celý sled emailov zverejniť.
List generálnej riaditeľky RTVS
Tu je doslovný sled e-mailov. Ako to už pri takejto komunikácii býva, prvé emaily sú na konci zoradených textov, preto odporúčam začať od konca.
Sled e-mailov od 9.10.2011 do 17.12.2011
odporúčam začať od prvého emailu na konci stránky.
Deviaty e-mail zo 17.12.2011 od Ľuba Beláka
Vazeny pan Miklanek,
nuz, nech sa paci. Tu je moja iracionalna odpoved.
Povinnost starat sa o narodnu kulturu, jej dedicstvo ako aj o verejne temy mate priamo v zakone o RTVS. Je sucastou sluzby vo verejnom zaujme. Sam som temu o verejnom zaujem definoval ako verejnu sluzbu verejnopravneho media. Ak mate cas, tak si pozrite moj projekt o Slovenskej televizii,
pripadne clanok o verejnej sluzbe na linku
http://belak.blog.sk/detail-verejna-sluzba—-pojem-neznamy.html?a=f55b1fcbe5263868d442fdb0b0adc5d4
Ak si myslite, ze je to iracionalne, tak potom pochybujem o vasich moznostiach racionalne riadit instituciu s takymto poslanim.
Je nestastne, ze zneuzivate meno svojej generalnej riaditelky, ked neadekvatne pouzivate jej Projekt o RTVS. Necital som ho, ale ako ju poznam, urcite tam mala rozvedenu cast o verejnej sluzbe. Ved to je zakladna filozofia verejnopravneho media, od ktoreho sa odvija aj zakon. Bez toho by to boli len pravnicke floskule. Preto moja poznamka o povinnosti nepatrila iba mojmu projektu.
K dalsim vasim uvaham dodavam, ze Vasou ulohou nie je podporovat kulturnu historiu ale ju spracovat v audiovizualnej forme a predkladat verejnosti, myslim tym tu cast aktivnej verejnosti, ktora ma zaujem o to zit v kulturnom prostredi. Nie je Vasou ulohou zavriet sa do institucie a sami si tvorit vo vlastnom prostredi. Vasou ulohou je zapojit profesiolalnu scenu, ktora na Slovensku existuje a vytvorit im prostredie na realizaciu uz spomenutych uloh (verejna sluzba).
Spominate ulohu vytvarat aj zabavne programy. Asi narazate na Legendy popu. V tomto pripade ide o dovodne podozrenie o prepojeni medzi byvalym pracovnikom externeho vyrobcu Legiend, terajsim veducim pracovnikom STV, a tym istym vyrobcom – byvalym zamestnavatelom dotycneho terajsieho pracovnika STV, ktory relaciu dodava “na kluc” za pol miliona eur. Viem, ze to bol vzdy problem, ako nastavit spolupracu so sukromnymi produkcnymi spolocnostami. Ale tu ide o ine. Vtahujete osobne ciele do prace, kde je to neakceptovatelne.
Osobne ako dramaturg a navyse predstavitel starsej generacie beatovej a popularnej hudby mam velke vyhrady nielen k realizacii plnej nedostatkov, ale k samotnej dramaturgii cyklu, ktora je nedomyslena, povrchna a v dosledku aj interpretacne nekvalitna. Chcelo by to samostatnu dramaturgicku analyzu. Ale tu asi nepotrebujete. Ako obcan Vam vsak vytykam skrytu politicku reklamu v ostatnej casti relacie Legendy Popu so skupinou ELAN, ktori boli tym tiez zneuziti. Ucastnikom prenosu bol neslavny Minister kultury Daniel Krajcer, clen strany SaS. Az neumerne casto bol zamerne prestrihavany do vysledneho zostrihu relacie. Iste namietnete, bola to nahoda. Ja Vam vravim, ze nebola. Bol to prvy predvolebny miting pana Krajcera, kde vedel, ze relaciu, ktoru cez statnu dotaciu plati, bude vidiet priblizne 90.000 ludi, co v politickej praxi uz nieco znamena. Este stastie, ze vedla neho nesedela pani generalna riaditelka, pretoze potom by to bolo neodskriepitelne.
Posledna poznamka bude patrit k vasej ponuke, ze mozem pokojne konkurovat pri najblizsej volbe (asi vedenia media). To znamena, ze dovtedy nemam pravo vyzadovat od verejnopravneho vysielatela, aby si plnil svoje poslanie? Navyse si nemyslim, ze volba noveho vedenia RTVS nieco zmeni. Niekolko krat som sa vyberu na generalneho riaditela STV zucastnil. V pozadi mi bolo naznacene, ze ked nemam politicke krytie, tak som vopred zo sutaze vyluceny. Preto pokial sa nezmeni sposob volby, financovania a fungovania smerom k nezavislosti tohto media, dovtedy bude zbytocne chodit na vyberove konania. Vitaz je vzdy jasny a ten vsetko berie. Ja som to robil preto, lebo chcem mat pred svojimi priatelmi a rodinou ciste svedomie. Nestaci len kritizovat. Musis pre to aj nieco urobit.
Aj tuto komunikaciu berte ako moju povinnost k svojmu svedomiu a nie ako exhibiciu. Nie som urazeny pre odmietnutie mojho navrhu – nametu. Som urazeny za vsetkych tych, o ktorych mal byt dokument. O tych vtedajsich mladych ludoch, ktori v tych casoch aj napriek politickemu sikanovaniu si hrali svoju hudbu. Malou odmenou za ich statocnost by mal byt dokument, aby sa na nich nezabudlo. Tak ako sa dennodenne zabuda na to, co zjednocuje spolocnost. Ked to v nasich podmienkach uz nie je nabozenstvo, ani nacionalizmus, tak je to predovsetkym kultura, ktora vie ludi zjednotit a dat im perspektivu. Nikto a nic to za nu nedokaze. Ale to je uz ina tema, tema o kulture a jej poslani.
Zelam vam viac skusenosti v praci a porozmyslajte o mojich slovach. Nehladajte obranu svojich tvrdeni tam, kde nie su.
Zdravim
Lubo Belak
Ôsmy e-mail zo 17.12.2011 od Andreja Miklánka (STV)
Vázený pán Belák, aj ked z tejto komunikácie to nie je možné stanoviť jednoznačne, s veľkou pravdepodobnosťou bude naozaj pravda, že máme „celkove inú predstavu o fungovaní verejného média“. My sme našu predstavu jasne zadefinovali v Projekte, s ktorým sa pani GR Zemková uchádzalka o zvolenie a tento projekt v konkurencií ostatných projektov uspel. Tak ho realizujeme. Naše rozličné predstavy môžu pokojne konkurovať pri najbližšej volbe.
Na väčšinu Vašich otázok neviem reagovať, lebo sú stavané podla mna do veľkej miery v iracionálnej rovine. Ak sa domnievate, že „sme povinní“ váš dokument vysielať, tak nám prosím ponúknite relevantné právne argumenty. Nie sme si vedomí takejto povinnosti. Naše povinnosti stanovuje Zákon o RTVS + niektoré daľsie, napríklad zákon o volbách do NR SR v niektorých častiach. Našou úlohou samozrejme je podporovať kultúrnu históriu, to aj robíme, dodržiavame všetky zákonné limity a podiely vo vysielaní, ale zákon nehovorí (ani samozrejme nemôže) ísť do takého datailu, aby nám stanovoval povinné témy relácií. Našou povinnosťou podľa zákona o RTVS (z roku 2010) je napríklad aj vysielať zábavné programy. Rovnaké argumenty by teda mohli používať aj tvorcovia týchto programov. Rovnako šport, ….. Množina predstáv odbornej verejnosti z tej ktorej oblasti vždy výrazne prevyšuje reálne programové a rozpočtové možnosti RTVS.
My sa rovnako snažíme, aby si verejnosť urobila a zlepšila obraz o verejnoprávnom médiu, takže tento cieľ máme spoločný a sme radi, že na jeho plnení možeme s Vami spolupracovať.
Z 258 dodaných projektov z externého prostredia sme prejavili záujem o 58, takže približne o jednu pätinu, všetky informácie sú dostupné na našom webe.
S uctou
Andrej Miklánek
Siedmy e-mail zo 17.12.2011 od Ľuba Beláka
Vazeny pan Miklanek,
dakujem za informaciu. Aj napriek tomu som presvedceny, ze mam narok na dôvody, v com moj navrh nevyhovoval. Vseobecne konstatovanie je rovnake ako ked ho hodite priamo do kosa. Nikdy som sa ako zodpovedny dramaturg STV takto k autorom a externym tvorcom nechoval. Vzdy som nielen chcel, ale aj musel polozit na papier par vecnych argumentov, preco je namet, scenar, navrh neprijaty. Navyse tento sposob “zuradovania” mi pripomina hrad s vysokymi bastami a branou zatvorenou na tri zamky. Iste ste “rovnako” (citacia: “aby veľká časť námetov vznikala a vyvíjala sa v našom internom prostredí.”) pristupavali aj v pripade spoluprace s externym dodavatelom relacie Legendy Popu za pol miliona eur.
Bolo by toho viac, co ma utvrdzuje v mojich tvrdeniach v predchadzajucom emaili.
Už viem, ze v buducnosti bude zbytocne nieco do STV posielat. Skonci to rovnako ako mnozstvo inych urcite dobrych navrhov. A na zaver len mala pripomienka, kde ste vzali, ze to nebol navrh na relaciu, ktora by vznikala v internom prostredi? Vy chapete “v našom internom prostredí” tak, ze si aj namety a scenare pisete sami? Svoju spolupracu na vyrobe som pripojil len preto, lebo som chcel odlahcit vyrobu a ekonomiku STV. V navrhu je to len akysi dovetok, aby bolo jasne, ze nechcem od Vas nic nic, len pouzit par ukazok z archivu STV a priestor vo vysielani. Som presvedceny, ze tema relacie patri do kategorie tych, ktore musi povinne verejnopravny vysielatel spracovat, pretoze ide o nasu kulturnu historiu. Podobne som pred par rokmi realizoval 50 minutovy dokument “Ked odchadza kabaret” o politickych represaliach v 60-70 rokoch. V novom predlozenom namete ide o alternativny rock a nasu nezavislu hudobnu scenu. Nie su to Legendy popu, su to legendy pravdy o stave nasej spolocnosti v osemdesiatych rokoch. Ale o tom asi vy v STV neuvazujete. Staci minat nase “koncesionarske a statne-nase”prostriedky tam, kde niekto vidi dobry kseft.
Celkove mam inu predstavu o kulturnej spolupraci a fungovani verejneho media, ktory musi akceptovat to, ze nie je majetkom internych pracovnikov, pripadne niektorej politickej strany. Aj odmietnutie musi mat dovod a formu. Ten som v liste pani generalnej riaditelky darmo hladal.
Tuto odpoved ako aj ostatnu komunikaciu ponukam verejnosti, aby si urobila vlastny obraz o verejnopravnom mediu, ktore pomaly, ale iste prechádza z ruk obcanov do ruk statu.
Lubomir Belak
šiesty e-mail zo 16.12.2011 od Andreja Miklánka (STV)
Prajem dobrý den pán Belák,
Komisia na posudzovanie námetov a projektov pozostáva z:
– Generálnej riaditelky RTVS- šéfka Komisie
– Programového riaditela STV
– Programového riaditela SRo
– Riaditela Centra dramatickej tvorby
– Riaditela Centra publicistiky a dokumentov
– Riaditeľa centra hudobných programov
– Riaditeľa Jednotky
– Riaditeľa Dvojky
– Analytika programov
Poradný hlas majú:
– Riaditeľ RTVS media (predaj komerčných prvkov)
– Riaditeľ výroby
Komisia zasadala vždy v plnom zložení a každý námet posudzovala individuálne. Nie je v našich možnostiach riešiť námety na platforme individuálnych stretnutí, kedže tu máme približne 300 námetov. Okrem toho toto sú len námety z externého prostredia, našou ambíciou je, aby veľká časť námetov vznikala a vyvíjala sa v našom internom prostredí.
Vase podozrenie, za návrh nebol prerokovaný, sa nezakladá na pravde. My nespochybujeme Vase dramaturgické skusenosti ani si samozrejme nemyslíme, ze ste nula. Výber alebo nevýber konkrétneho námetu s tým nesúvisí. Rovnako vieme o vasej skvelej dramaturgickej minulosti. Tento konkrétny námet sme však nevybrali.
S uctou
Andrej Miklánek
Piaty e-mail zo 16.12.2011 od Ľuba Beláka
Vazeny pan Miklanek,
po dvoch mesiacoch od podania mojho navrhu na koprodukciu som dostal od pani generalnej riaditelky strohu a nic nehovoriacu odpoved, kde na zaklade programovych, kapacitnych a financnych dovodov bol moj projekt VYBEROVOU KOMISIOU zamietnuty. Neviem podla coho hodnotili moj navrh, ked som nemal moznost sa s nikym zo Slovenskej televizie stretnut a upresnit sposob spoluprace. Nechcel to ani pan Kocner, ktory sa vyhovoril na televiznu prax. Neziadal som od televizie nic, len par archivnych zaberov a priestor vo vysielani. Celu vyrobu by som zabezpecil vo vlastnych vyrobnych a financnych kapacitach.
Som v novej historii televiznej tvorby prvy, kto zacal nezavislu tvorbu v novych podmienkach. Je za mnou vela uspesnych projektov, ktore som pripravoval zvacsa pre STV. Na cele je RHYTMICK s M. Zbirkom a Co dokaze ulica, ktorej sledovanost dodnes nebola prekonana. Samozrejme, ze by som mohol pokracovat vo vypocte svojich prac. Spomenie len posledu – Ked odchadza kabaret, kde som pre vysielanie pripravil hodinovy dokument bez toho, aby bola STV nejako zatazena. Vtedy ma aspon prijalo vedenie, kde som mohol vysvetlit svoj navrh. Myslim si, ze nikto rozhodnutie spolupracovat so mnou neolutoval. Odrazilo sa to na pocte repriz tohto dokumentu, ktore som pocas par rokov zaznamenal.
Preto som hlboko znechuteny Vasim postojom nie preto, ze ste neakceptovali moj navrh, ale ste sa nepokusili, alebo mi neumoznili sa s Vami stretnut a nechat si vysvetlit o com moj navrh je. Som ostrielany televizny dramaturg a tak viam, co znamena praca s externym prostredim. No takuto ignoraciu som este nezazil. Beriem to ako znak nekompetentnosti v rozhodovani a fungovani sucasnej verejnopravnej televizie.
Viem, ze nemusite na moj mail reagovat a je Vam vlastne jedno co si mylim, ale vedzte, ze nie som nula, aby sa komunikacia so mnou niesla v takomto duchu. Snad by som rad vedel, ake bolo zlozenie ODBORNEJ KOMISIE (ak to nepatri medzi utajovane skutocnosti). Mam podozrenie, ze moj navrh nebol ani len prerokovany, pretoze som nedostal ziadne relevantne argumenty, preco bol moj navrh zamietnuity.
Zdravim
Lubo Belak
štvrtý e-mail z 9.10.2011 od Andreja Miklánka (STV)
Ďakujem. Ak by ste mali pocit, že môžem pomôcť, pokojne sa ozvite.
Am
Odoslané z iPhonu
Tretí e-mail z 9.10.2011 od Ľuba Beláka
Dňa 9.10.2011, o 18:27, „Lubo Belák“ <belak@tatrabb.sk> napísal:
Dakujem za rychlu odpoved. Budem sa riadit Vasimi pokynmi.
Zdravim
L. Belak
Druhý e-mail z 9.10.2011 od Andreja Miklánka (STV)
Prajem dobry den pán Belak,
Všetky dokumentárne projekty rieši pán Ivan Kocner, prosím stretnite sa s ním, pretože on všetky námety na dokumenty posudzuje. Je však dôležité dodržať oficiálny postup- podať námet cez podatelnu, my zverejnujeme na nasom webe základne informácie o každom namete, ktorý dostaneme. Aby bolo stretnutie efektívne, je nevyhnutne, ste mali zaevidovany námet. Všetky informácie o podavani nametov mame aj na našom webe.
Pán kocner si námet pozrie a určite sa Vám obratom ozve.
Ďakujem a pozdravujem
Andrej Miklanek
Odoslané z iPhonu
Prvý e-mail z 9.10.2011 od Andreja Miklánka (STV)
Dňa 9.10.2011, o 12:50, „Lubo Belák“ <belak@tatrabb.sk> napísal:
Vazeny pan Miklanek,
obraciam sa na Vas so ziadostou o stretnutie na pode STV. Rad by som s Vami prekonzultoval moznost spoluprace STV pri vzniku dokumentu o hudobníkoch a hudbe osemdesiatych rokov na Slovensku v oblasti rockovej hudby.
Podobne pred par rokmi vznikol uspesny dokument o slavnom bratislavskom kabarete zo 60-tych rokov TATRA REVUE, ktory som vytvoril prave na zaklade spoluprace s STV. Navyse ani vtedy, ale ani v tomto pripade by nezatazil rozpocet STV, kedze podstatnu cast diela by som vytvoril vo svojich produkcnych podmienkach.
Zdravim
PhDr. Lubomir Belak
PRÍLOHA – námet Bratislavský nárez
BRATISLAVSKÝ NÁREZ
námet na televízny dokument
Dĺžka relácie: 50 minút
Formát záznamu: digitálny videozáznam
Žáner: hudobný dokument
Námet: Ľubo Belák, Peci Uherčík
Scenár a réžia: Ľubo Belák
Výroba: koprodukcia RTVS a TATRA ABB, s.r.o.
Televízna dokumentárna tvorba tvorí významnú súčasť kultúrneho dedičstva. Slovenská televízia za celú svoju históriu zachovala množstvo faktov a pohľadov na všetky stánky nášho života. Patrí sem aj hudobný svet, ktorý je zastúpený nielen jednotlivými osobnosťami slovenskej hudby, ale aj žánrami, akou je napríklad slovenská opera, alebo tvorivými skupinami, ktoré sa hlásili ku svojej hudobnej výpovedi. Tento námet je práve poohliadnutie sa za žánrove vyhranenou skupinou hudobníkov, ktorá v 80tich rokoch priniesla nielen do amatérskej, ale neskôr aj do celej slovenskej rockovej scény nové prvky. Nebol to len spôsob interpretácie rocku, ale aj nové témy v textoch a v celkovej obsahovej rovine výpovede nastupujúcej generácie, ktorá odmietala oficiálnu scénu modernej populárnej hudby. Samozrejme ani ona sa neskôr neubránila presahu do stredného hudobného prúdu, kam niektorí z hudobníkov prešli po prvých krokoch začiatkom osemdesiatych rokov. Autori rockových piesní reagovali na stav spoločnosti kritickejšie, čo nevyhovovalo oficiálnej kultúre a hudbe šírenej v masovokomunikačných prostriedkoch. Len málokedy sa dostala ich tvorba do vysielania televízie a rozhlasu vo vtedajšom Československu. Navyše tu bol rozdiel v prístupe médií a vydavateľstiev k českým a slovenským reprezentantom rockových skupín a spevákov. Možno konštatovať, že slovenská scéna to mala podstatne ťažšie. Len máločo sa dostalo na pás alebo gramoplatňu. Bolo to aj tým, že hudobný prejav bol čiastočne iný, nekonformnejší ako v Čechách. V každom prípade priniesli novú kvalitu do slovenskej rockovej hudby. Postavenie a fungovanie hudobných skupín možno prirovnať obdobiu Slovenského bigbítu začiatkom šesťdesiatych rokov, ktorý rovnako vznikal na amatérskej pôde, chcel byť iný ako vtedajšia oficiálna hudba, robili ju mladí ľudia a len málo čo sa zachovalo na zvukových, alebo obrazových nosičoch.
Preto dokument Bratislavský nárez prinesie v 50tich minútach obraz hudobnej rockovej nezávislej scény spolu so spôsobom života, názormi a postojmi vtedajšej generácie rockerov.
Dokument v realizácii ráta s kolážou výpovedí protagonistov toho obdobia, rôznych záznamov zachovaných na videu alebo magnetofónovom páse a obrazov zo života vtedajšej mládeže. Diváci sa dozvedia nielen o hudbe osemdesiatych rokov, ale spoznajú, ako vtedy mladí ľudia vnímali svoj život v období, ktoré predznamenávalo zmeny po novembri 1989.
Základný výber hudobných skupín ako aj názov dokumentu vychádza z publikácie Bratislavský nárez, ktorý vyšiel v roku 2009 a obsahuje prehľad a spomienky bratislavských skupín: ACHERON, AGENDA, BAGER, CERBERUS, ČENKOVEJ DETI, DEMIKÁT, DEREŠ, EGREŠ, GEMER, GENEZA, GRAPEFRUIT DEATH, HALUŠKY, HARTUS, HEVER, HROMOZVOD, INTERVAL, ISABELLE, KOSA Z NOSA, KRAKATIT, KROKOBAND, LBT, MAHULIENA, MAKAR ČUDRA, METALINDA, METELICA, PERINBABA, PRESSBURG, PROPELLER, REGATA, RENESANCIA, SLOVENSKÝ RAJ, SPEKTRUM, ŠAKAL, VELOREX, VIDEOBUFET
V dokumente sa objavia aj spomienky súčasníkov vtedajšej rockovej hudby, ktorí vtedy boli divákmi, technikmi, zvukármi, textármi a organizačnými pracovníkmi.
Bratislavský nárez takto vyplní priestor televízneho dokumentárneho žánru mapujúceho slovenskú hudbu a bude potvrdením doby a hudby 80tych rokov pre ďalšie generácie. Tie sa určite k nemu budú vracať nielen ako ku zdroju informácií ale aj inšpirácie. Určite bude ozvláštnením vysielania Slovenskej televízie.
Dokument ráta s koprodukciou spoločnosti TATRA ABB, s.r.o. a RTVS. Podobne ako to bolo pri realizácii úspešného koprodukčného dokumentu Keď odchádza kabaret (2008) o legendárnom slovenskom kabarete TATRA REVUE. Je to aj zámer kontinuálne pokračovať v sérii dokumentov o modernej populárnej hudbe, akým bol projekt Slovenský bigbít.
Autori námetu
PhDr. Ľubomír Belák
Peci Uherčík
V Bratislave, 20.10.2011
—————————————————————————————————————————————————————————-
Ľubo Belák
18.12.2011
Aj tie legendy popu sú nie celkom ...
Ano,taký dokument by mal vzniknúť. ...
Celá debata | RSS tejto debaty