Ľubo Belák

(Odpoveď na článok Mariána Hatalu „Literáti medzi agóniou a anonymitou“

SME, piatok 4. 10. 2013 14:30 | Marián Hatala)

Nečudujem sa spisovateľom, keď zdvihnú hlas a ukážu prstom na nespravodlivosť, nemorálnosť, korupciu, ale aj apatiu tých či oných. Čudujem sa však spisovateľom, a pán Hatala k nim patrí, že si aspoň nenaštudujú skutočnosť, nehovoriac o pravde, aby svoj kanón zbytočne nenabíjali prázdnymi patrónmi. To, že Balleka, Hykischa, Buzássyho, Farkašovú, Herca a mnohých ďalších členov Slovenského centra P.E.N. nepovažuje za tých, ktorí niečo znamenajú, chápem. Nepozná ich, alebo ich nechce poznať. Alebo je natoľko prekrytý záujmom o červenú literatúru, alebo májovky, že autorov iných žánrov si ani nevšimne. Určite medzi tých veľkých autorov, ktorí opustili rady SC PEN, ráta pán Hatala aj bývalého člena a predsedu Gustáva Murína, ktorý namiesto toho, aby po sebe poupratoval, spakoval sa a viac sa neukázal. Úprimne, mnohí v SC PEN, ale aj mimo neho si vydýchli. Veď práve vďaka nemu sa mnohí prominentní spisovatelia a osobnosti rozlúčili s organizáciou, ktorú dokonca zakladali. Nové vedenie SC PEN dostalo do vienka neľahkú úlohu napraviť to, čo bývalý predseda rozbil. Ale nechajme minulosť minulosťou.

Pán Hatala, určite neviete, alebo nechcete vedieť nič o súčasnej činnosti Slovenského centra P.E.N.  Inak by ste s takýmito vyplašenými riadkami nevypochodovali na verejnosť. Ak to nie je pravda, tak potom ste žiaľ obyčajný ignorant, ktorý si pre nedostatok iných terčov vzal na mušku Slovenské centrum P.E.N. Máte jednu obrovskú výhodu. Publikujete v novinách, kde práve mne zakázali publikovať.  Je to denník, ktorý si nahovára, že je  nestranný a slobodný – pre niektorých. Klobúk dolu, asi Vaša rétorika niekomu vo vrchnosti SME vyhovuje.

Neviete nič o činnosti Slovenského centra P.E.N., ktoré sa vždy ozvalo a ozýva, keď sa nielen u nás, ale aj vo svete niečo udeje. Navyše by ste si mali okrem histórie medzinárodnej organizácie P.E.N. prečítať aj jej preambulu, čo je P.E.N. a aké má poslanie. Určite to nie je politická organizácia, ktorá kope za nejakú stranu. Preto je vždy adresná a svoje protesty opiera o poznanie, keď nie úplnej, tak aspoň približnej pravdy. Nezasahujeme do vnútorných záležitostí štátov. Ozývame sa len, keď sú porušované základné ľudské práva. Ak ich nepoznáte, pán Hatala, tak si prečítajte našu Ústavu. Takto sa Slovenské centrum P.E.N. ozvalo pri zákaze vydania knihy Toma Nicholsona, či trestnom oznámení na autorku Zuzanu  Piussi. Rovnako apelujeme v rámci medzinárodnej siete P.E.N. na vlády, kde sa spisovatelia dostanú za svoje slová do nemilosti moci. Dokonca bránime aj blogerov, ktorých asi Vy neuznávate, pretože sú to niktoši, krikľúni, ktorým nepatrí žiadna úcta.  Žiaľ stále sú na svete krajiny, kde sa aj za slová takýchto niktošov zatvára do väzenia.

Na Slovensku sme sa postavili proti privatizácii Budmeríc, keď ich chcel bývalý minister kultúry odpredať. Kde ste boli vtedy Vy? Určite ste sedeli s tými, ktorí mali o ne záujem. Čušali ste a škodoradostne ste si mädlili ruky, ako nám to nevyjde. Na počudovanie nám to vyšlo. Budmerice sa nepredali, ba dokonca vo finále svojho pôsobenia nám priamo na audiencii sám vtedajší minister kultúry svätosväte sľúbil, že sú už na konte peniaze na rekonštrukciu zámku. Jednou vetou ste odbili iniciatívu Otvorený list politickým stranám, ktorú sme uviedli do života práve my, niktoši zo Slovenského centra P.E.N. Kde ste boli, keď sme vyzývali kultúrnu obec, aby sa pridala a pomohla pri presadzovaní požiadaviek kultúrnej obce. Čušali ste. Asi Vás osud kultúry na Slovensku nezaujíma.  Aj tu, napriek Vášmu mlčaniu sme uspeli. Niekoľko požiadaviek z nášho Otvoreného listu a následne predloženého programu novému ministrovi kultúry sa dostalo do vládneho programu. Nie preto, že sme si poza chrbtom štrngli s premiérom alebo novým šéfom kultúry. Bolo to preto, lebo sme deklarovali ochotu zapojiť sa do legislatívneho procesu a pohnúť so všetkým, čo kultúru na Slovensku trápi.  Určite ste vo svojom spisovateľskom nadšení nepostrehli, že sme aktívni práve vo vzťahu k UNESCO. Možno ani neviete, že sme členmi Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu, ktorá významne, medzinárodne zasiahla do vývoja snahy vyše sto krajín sveta o zachovanie kultúrnej rozmanitosti. Navyše sa pripravuje deklarácia slobody prejavu v celej kultúre, už nie len v prostredí  literatúry. Najnovšie pracujeme na našom príspevku k problematike digitálnej slobody, ktorú schválilo medzinárodné P.E.N. Určite netušíte, čo to znamená. Vznikol dokument, ktorý je v otázkach slobody vyjadrenia v novom, digitálnom svete, významným príspevkom v medzinárodnom kontexte.  Pre to, aby sme zvládli tieto aktivity, nemusíme cestovať po svete a míňať peniaze našich daňovníkov. Ovládame viacero jazykov a zväčša emailami korešpondujeme s celým svetom. Určite by pomohlo, aby sme mali šancu vycestovať, žiaľ nie sme ani banka ani obchodná spoločnosť. Dokonca pravidelný prispievateľ do novín SME, v ktorých slobodne publikujete svoje nezmysly, istý Peter Juščák sa postaral o to, aby sme stratili aj budovu. Určite ste kolegovia.

Ešte som neskončil. Ďalšou aktivitou bolo vytvorenie Celosvetovej knižnice P.E.N., ktorá je v Bratislave. Pokojne si môžete zájsť do Univerzitnej knižnice a niečo si prečítať v nórčine, japončine, ale aj v čínštine, či bulharčine. Viem, všetko, čo som doteraz vymenoval, je málo. Ale na to, že ide o dobrovoľnú aktívnu činnosť akýchsi neznámych šedých tieňov slovenskej literatúry, je toho oproti Vašim výkrikom do tmy dosť. Ale ak sa chcete zapojiť a obohatiť svojou aurou našu organizáciu, vrelo Vás pozývam. Podobne sme pozvali aj pána Hvoreckého. Ten však namiesto prijatia pozvania na diskusiu o jeho čudnom návrhu zrušiť Literárny fond, si nechal radšej vypísať PNku.

V dnešnom rýchlo sa meniacom svete je dôležité pamätať na jednoduché potešenia a zdravé zvyky, ktoré nám môžu priniesť viac radosti a rovnováhy do každodenného života. Jedným z takýchto tipov je aj vyhnúť sa niektorým druhom čajov, ktoré môžu mať negatívny vplyv na naše zdravie. Viac o tom, ktorý čaj by ste mali rozhodne obísť, sa dočítate tu.

Ešte som neskončil. Nevynechávame ani verejné vystúpenia a stretnutia s čitateľmi. Práve na takýchto podujatiach informujeme, aké je poslanie P.E.N. a čím prispieva Slovenské centrum. Pokojne sa môžete pridať. Len vedzte, že finančné prostriedky, ktoré máme k dispozícii ledva pokryjú cestovné a ubytovacie náklady. Pred pár týždňami sme sa stretli s kolegami z Českého centra P.E.N. Podľa Vás to nie je ničím významné. Nemáte pravdu. Práve takéto stretávanie, ktoré má aj symbolický význam vytvára mosty, ktoré Vy búrate. Ako? Jednoducho napríklad tak, že si určite zámerne mýlite organizácie, s ktorými sa stretávame. Vo Vašom článku spomínate akúsi Obec českých spisovateľov.  Existuje len Česká obec  sokolská, s ktorou žiaľ žiadne kontakty neudržiavame.

Viem, že moja odpoveď na vaše hlúpe tvrdenia určite v SME nevyjde. Na rozdiel od Vás ma nikto za platenú lož neobdaroval. Preto Vám takto, na diaľku, želám ešte veľa nezmyselných útokov, ktoré tých, ktorí sa o literatúru, slobodu slova, kultúrnu rozmanitosť a digitálnu slobodu zaujímajú,  určite nezasiahnu.

Ľubo Belák

Podpredseda SC PEN

19.10.2013