Ľubo Belák

Tak sa nám náš minister opäť vyfarbil.  Lepšie povedané zafarbil v efektových svetlách televízneho prenosu Legendy Popu. Slovenská televízia, ako súčasť brontosaura RTVS aj tentoraz musela pánovi ministrovi zaplatiť za štedré dary v podobe finančných injekcií. Jednoducho si už dnes predplatil na politickú volebnú kampaň, ktorú spustil v piatok večer na Jednotke. Žoviálne si sadol medzi obecenstvo v štúdiu a vehementne ťapkal ručičkami, aby národ, ale najmä jeho potenciálni voliči videli, že aj on je súčasťou fan-klubu Legendy slovenskej populárnej hudby, Elánu. To, že je to politická fraška a  neustále vstrihávanie jeho  detailu pri potlesku do výsledného zostrihu nebolo náhodné, trčalo z obrazovky ako smutný gag dreveného panáka za asistencie celého televízneho štábu. Čudujem sa len Jožovi Rážovi, že dovolil, aby on, jeho spoluhráči a meno Elán bolo zneužité na politické ciele. Určite nič netušil, pretože by s tým rázne sekol. Jediné šťastie, alebo možno prezieravosť, bola neprítomnosť generálnej riaditeľky RTVS, ktorá by svojou prítomnosťou potvrdila, že s nezávislosťou Slovenskej televízie (RTVS) to až také dobré nie je. SaS potrebuje svojich voličov, Slovenská televízia peniaze a divák to všetko cez koncesionárske poplatky a dane zaplatí. Že pán Krajcer zrušil televíznu koncesiu a tým zachránil divákov pred platením? Omyl! Jediné, čo sa mu podarilo, bolo oficiálne vziať Slovenskej televízii doteraz predstieranú nezávislosť, spriahnuť ju so štátnym rozpočtom, ktorý je dotovaný práve z našich daní a tak zabezpečiť, aby sa ani náhodou verejnoprávne médium nezbláznilo a začalo vysielať  názory ľudí, nepúšťalo politikov pred kamery a neposlúchalo pokyny politických majiteľov, kto môže a nemôže so Slovenskou televíziou spolupracovať.  Týmto zákonom stihol ošklbať aj umelecké fondy, ktoré mali príjem z koncesionárskych poplatkov 1%. Komu to slúži?

Ako kultúrnemu Buratinovi sa podaril aj ďalší kúsok, zdevastovať Budmerice, okradnúť kultúrnu obec o tento stánok kultúry a anulovať výsledok konkurzu na správu kaštieľa. Kto bol na vine? Opäť zaúradoval kultúrny Buratino Krajcer, ktorý najprv oznámil, že jeho hlavným kritériom pri výbere neboli peniaze, ale dôvera v osobnosť vedúceho predstaviteľa víťaznej organizácie. Keď to skrachovalo, v tichosti zaliezol do stánku SaS, kde sa vyplakal na pleci svojho straníckeho šéfa. Mám to z prvej ruky. Dokonca nechodil ani do práce na ministerstvo. Daňových poplatníkov tento drevený kotrmelec stojí mesačne cez 2000.- euro.

Posledná, najčerstvejšia aféra sa nedá inak nazvať ako kúzelný kotrmelec, kde sa opäť ukázal ako autorita na likvidáciu všetkého, čo je s kultúrou spojené. Známy V klub, ktorý po dlhé roky trpí na absenciu záujmu širokej verejnosti, v ktorom prekvitá skôr pleseň a smrad, sa po uzavretom výberovom konaní a určení víťaza zmenil čarovným prútikom ministra na kolbište dvoch pohľadov na fungovanie legendárneho V klubu. Klubu, kde sa rodila nová generácia slovenských osobností, kde aj napriek zúriacemu socializmu si mladí ľudia vedeli udržať kus slobody a kam chodili návštevníci z celého sveta za KULTÚROU. Po výzve a po previerke spôsobilosti na zaradenie do výberového konania sa do záverečného kola dostali dve koncepcie. Jedna zameraná výhradne na alternatíve umenie, druhá na ozajstnú osvetovú širokú činnosť, kde malo miesto aj to, čo ponúkala konkurencia. Odborná komisia sa priklonila k ponuke Alexandra Geriča a neziskovej organizácii Cylinder, ktorá chcela využiť nielen potenciál jej členov, ale práve na základe vlastného poslania osvetovej činnosti dať priestor širokej verejnosti bez diskriminačného delenia na mladých a starých, záujemcov o alternatívne umenie a priaznivcov hlavného umeleckého prúdu, ktorá má záujem o divadlo, film, výtvarné umenie, tanec, folklór, kultúrnu zábavu, ale aj satiru a poctivý humor. A to všetko v  kultúrnom prostredí centra Bratislavy. Nemal to byť len úzky  elitný okruh spolupracovníkov a priaznivcov alternatívy a experimentu. Svojou činnosťou mali prispieť aj spolky vyvíjajúce osvetovú činnosť v uvedených oblastiach.  Čo sa po vyhlásení rozhodnutia Odbornej komisie stalo? Porazená strana zastupujúca úzko vyhranené alternatívne umenie  sa zúfalo zmobilizovala a dostatočne nekultúrne začala obviňovať víťaza. Búchali síce hlasno, ale na nesprávnu bránu. Nepresvedčili, len zrušili.

Náš Buratino sa rýchlo zobudil a ukázal čo vie. Zľakol sa kriku, zabehol do úradu a rýchlo zverejnil, že si tu nikto nebude robiť čo chce. Pokiaľ NOC nerozhodne tak, ako si želá pán minister, tak sa bude opakovať výber dovtedy, kým nebude podľa jeho vôle. Zároveň vyhlásil, že nebude zasahovať do rozhodnutia komisie. Hmm…práve to urobil, alebo táto komisia bola nekompetentná? Kto urobil chybu? Buratino to zatiaľ nemá všetko premyslené.  Žiaľ mu chýba autor – Alexej Nikolajevič Tolstoj, Klimáček alebo Polák ho nenahradí. Tolstého už z hrobu nevytiahne a dnešných spisovateľov si generálne pohneval. Svojou drevenou podstatou a neznalosťou kultúrnych procesov sa postaral o to, aby vo vnútri kultúrnej obce zasial hnev, zlobu, neprajníctvo, agresiu, ale najmä nekultúrnosť. Nehovoriac o slove muža, ktoré by malo platiť. Keď si prečítate stanovisko Ministerstva kultúry ku kauze V-klub, pochopíte. Tu je link na spravu:

http://www.culture.gov.sk/aktuality/stanovisko-ministra-kultury-daniela-krajcera-k-verejnemu-vyberu#22Jf3r0Q4ocx7oNV7bqhVA

Prichádzajú sviatky, dni pokoja a mieru. Prosím Vás, pán Kultúrny Buratino, Daniel Krajcer. Dajte nám predvianočný darček a zložte svoju funkciu. Prispejete tým nielen k pokoju v domácnostiach kultúrnych a umeleckých pracovníkov, ale aj ku svetovému mieru. Aké by bolo nádherné, keby ste sa v žiari vianočného stromčeka cez televíznu obrazovku už ako recyklovaný pracovník Slovenskej televízie objavili v predplatenej role rozprávkara, ktorý číta našim deťom rozprávku pred spaním. Kedysi to robila teta Viera Bálinthová. Teraz by to bola naša Legenda –  Kultúrny Buratino, Daniel Krajcer. A na toho nešťastníka v ministerskom kresle za SaS by každý o nejaký čas zabudol.

Ľubo Belák

18.12.2011