Ľubo Belák

Nie každý e-mail môže potešiť. Tento od administrátora blog.Pravda.sk ma potešil. V maili mi zablahoželal za ocenenie najčítanejšieho blogu „List Ivete Radičovej“, ktorý si prečítalo 26 890 čitateľov. Priznám sa, odmena nepatrí len mne. Zaslúžila sa o ňu, žiaľ, v prvom rade premiérka Iveta Radičová. Moje úprimne myslené a sformulované slová zobrala ako ranu pod pás od svojho priateľa. Nepomohlo ani moje vysvetlenie, ani ďalší vývoj na našej politickej scéne. Text blogu sa naplnil za pol roka. Jej vláda bola odvolaná a všetky chyby a prešľapy sa Ivete zosypali do lona ako múka z roztrhnutého vrecka. Škoda, čakal som od nej viac činov, ako ohnivých rečí na záver svojho predstavenia v kresle premiérky. Je to škoda pre nás, občanov Slovenskej republiky, ktorým nie je jedno, kam sa naša spoločnosť uberá. Navyše je tu aj zopár tých, ktorým nie je jedno kam sa uberá celá Európa. Trpíme za nedostatok morálky v politike. Necháme sa balamutiť klamstvom, pokrytectvom a mafiánskymi spôsobmi tých, ktorých volíme. Iste, je to len na pár rokov. Ale moc v nesprávnych rukách vie urobiť poriadny chaos a katastrofu v spoločenstve, ktoré má len jednu ambíciu, žiť a prežiť v spokojnosti a dostatku.

Sme pred ďalšími voľbami. Opäť nás budú staré tváre oslovovať a presviedčať, aby sme išli k urnám a volili práve ich. Pribudnú k nim nové, nečitateľné tváre, o ktorých nič nevieme. Možno to budú súčasní televízni moderátori, krásne manekýnky, milo sa tváriaci intelektuáli, prípadne jednoducho vyzerajúci hlupáci. Je len na tejto spoločnosti, koho si vyberie. Mám zlú predtuchu, že môj blog političke nebol posledný. História sa bude opakovať. Len dúfam, že menej bolestivejšie ako v tomto „roku Ivety Radičovej“.

Ľubo Belák

26.10.2011