Ľubo Belák

Milá Ivetka,

Po zverejnení listu som očakával, že zareaguješ a začneš konať. Stalo sa.

Na zelený štvrtok pred koncertom jazzového tria Martina Valihoru mi zaťukal signál prijatej správy na mobile. Po jej otvorení mi prebehol mráz po tele a v ústach mi zhorkla chuť. V správe sa objavil text.

„Stale nic? Ocakavam tvoje verejne ospravedlnenie. I.R.“

Priznám sa, očakával som všeličo, ale táto reakcia ma vyviedla na pár minút z miery. Našťastie som sa ocitol medzi ľuďmi vo vestibule divadla Arény, kde mi viacero ľudí poďakovalo za môj úprimný list premiérke. Uisťujem ťa, že to boli všetko slušní ľudia, zväčša tvoji voliči.

Vidím, že som sa v liste asi zle vyslovil. Vyjadrenie nedôvery nepatrilo Ivete Radičovej, tej, ktorú som poznal pred nástupom do kresla predsedníčky vlády. Určená bola súčasnej premiérke Ivete Radičovej, ktorá posledné týždne zamestnáva nielen moju pozornosť.

Ak sa ťa môj list, netuším prečo, dotkol a si presvedčená že som ponížil tvoju dôstojnosť, tak sa tej pôvodnej Ivete Radičovej, ktorú som poznal pred voľbami Verejne ospravedlňujem. Žiaľ premiérke Ivete Radičovej tak urobiť nemôžem. Nemám sa za čo. Nemám ani mandát ospravedlniť sa za stovky tých, ktorí zdieľajú môj názor. Navyše to nebol list motivovaný zákerným útokom, ani nejaký blogerský efektný výstrel do súkromia ženy, ktorú si stále vážim a obdivujem. Som presvedčený, že nie si nástrojom súčasnej politickej elity, ale jej obeťou. Viem sa vžiť do tvojej situácie, v ktorej nemôžeš nikomu veriť, o koho sa oprieť. Nezabúdaj na to, že jediní, ktorí ti poskytnú takúto oporu, sú tvoji ozajstní priatelia a voliči. Dúfam, že tých máš stále dosť. Nezanevri na nich.

Po zverejnení listu sa na moju blogerskú stránku prihlásilo vyše 20 000 ľudí. Začali mi chodiť emaily nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, v ktorých sa ľudia zväčša vyžalovali zo sklamania zo súčasnej politickej situácie, ale najmä z tvojich, neraz nevyspytateľných postojov k problémom týkajúcich sa etiky činov niektorých pánov v súčasnej vláde a vlastnej strane. Vyše deväťdesiat percent korešpondentov pozitívne hodnotilo môj spôsob listu, ktorý nikto neoznačil za agresívny, či nepriateľský. Dokonca aj tí, ktorí uvažujú čiernobielo a vyčítali mi, že mojim listom môžem vydláždiť cestu bývalej vláde Nezodpovednosti, akceptovali pravdivosť mojich postrehov.  I napriek tomu, že súčasná moc Chaosu je pre mňa neprijateľná, myslím si, že je ešte šanca urýchlene napraviť to, čo sa doteraz pokazilo. Prvým krokom by bolo vyvodenie politickej zodpovednosti za kroky akéhosi priateľa pána ministra financií, ktorý sa /myslím tým ministra/ nielen tebe, ale aj mne cez obrazovku vysmieval so svojim bohorovným kŕčovitým úsmevom. To, že na opustenú riaditeľskú stoličku  dosadil ďalšieho svojho kamoša, je zlým signálom do najbližších dní. Vidím ťa ako kapitána na lodi, kde jej majiteľ, ktorý ti stojí za chrbtom, mal pre svoje nevysvetlené finančné machinácie a zneužívanie postu šéfa diplomacie na obranu akejsi firmy sídliacej v zahraničí loď dávno opustiť a prvý dôstojník, ktorý si dosadzuje do tvojej posádky svojich priateľov bez ohľadu na tvoj názor, by mal byť preradený do kotolne. Obaja by nemali sedieť po tvojom boku vo vláde. Máš na to nielen ústavný nárok, ale určite si to želajú  najmä tí, ktorí ťa volili. A prosím ťa, nevzdávaj sa. Neuvoľni cestu neslušnosti. Nech sa ťa po odvolaní z vlády oboch tvojich partajných bosov niekto za to pokúsi odvolať z postu premiérky! Predpokladám, že sa v parlamentnom klube SDKÚ-DS a celej strane nájde ešte dosť charakterných poslancov, ktorí to nedovolia.

Nielen pre toto, ale aj pre budúcnosť občanov, tvojich voličov ti ponúkam pripojiť sa k výzve SME TU EŠTE MY, ktorú zverejňujem zároveň s touto odpoveďou na tvoju SMS-ku na mojej stránke www.belak.eu.sk. Aj keď som jej autorom, stotožnili sa s ňou viacerí. Očakávam, že nás bude viac.

Tvoj priateľ

Ľubo Belák

Sobota, 23.4.2011, 14:50