Ľubo Belák

Rozruch, ktorý vyvolal zámer vedenia Spolku slovenských spisovateľov  predať svoj päťdesiatpercentný podiel na majetku, som očakával podstatne skôr. V Asociácii organizácií spisovateľov Slovenska, ktorej predsedám od marca 2013 už čiastočne prebehla vnútorná diskusia o majetku a správe budovy na Laurinskej 5. Výsledkom bola výmena vo vedení. To však nič nemení na fakte, že v minulom roku bola vedením AOSS, zastúpená jej predsedom Igorom Hochelom, podpísaná výrazne nevýhodná dohoda o dlhodobom prenájme celej budovy. Znamená to, že budova prestáva plniť účel, pre ktorý bola zverená spisovateľskej obci. Ak by som použil metaforu, tak K.O. dostala slovenská literatúra, ktorú dnes vidím širšie ako sú Spolok slovenských spisovateľov a Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska.

Ako predstaviteľ Slovenského centra P.E.N., ktoré v Rade AOSS zastupujem, som už v minulom roku v mene PENu ostro protestoval proti takémuto riešeniu kritického stavu majetku. Nie je to len problém budovy, ale aj riadenia Asociácie, netransparentnosti v používaní finančných prostriedkov a chybných manažérskych rozhodnutí, ktoré v čase troch rokov vedeli spisovateľskú obec priviesť k hospodárskemu  krachu. Navyše porušovaním stanov sa aj morálne opotrebovala inštitúcia, ktorá mala byť výkladnou skriňou občianskej etiky, ak nehovoríme o spoločenskej zodpovednosti za morálny profil organizácie, ktorá združuje literárnych tvorcov.

Niečo podobné dnes prebieha v Spolku slovenských spisovateľov. Nečudujem sa, pretože odkedy som do funkcie nastúpil, vedenie Spolku na čele s Jánom Tužinským a Pavlom Janíkom odmieta akúkoľvek komunikáciu so mnou, nerieši žiadny aktuálny problém so správou budovy a navyše po niekoľko rokov neoprávnene používala finančné prostriedky, ktoré sa podľa doterajších zistení vyšplhali do niekoľkých desiatok tisíc euro.

Čo urobiť? Osobne to vidím v prvom rade zastavením akejsi animozity medzi oboma organizáciami. Začať konečne spolupracovať a určite vytvoriť novú kultúru vzťahov aj v hospodárení so spoločným majetkom. Tak ako to vnímam, radoví členovia oboch organizácií chcú okamžitú zmenu nielen v riadení, ale najmä návratu k spoločnej stavovskej organizácii, ktorá by sa v prvom rade starala o slovenskú literárnu kultúru a až potom o ekonomiku, ktorá v slušnej spoločnosti má jasné pravidlá, ktoré stačí dodržiavať. Dúfam, že to vidím správne.

V Bratislave, 17.4.2013

Situácia v slovenskej literárnej obci vyvoláva množstvo otázok o budúcnosti kultúrneho dedičstva a jeho správy. Rovnako ako je dôležité vytvoriť nové pravidlá pre transparentné riadenie, potrebujeme aj ochotu spolupracovať a zdieľať spoločné hodnoty. Tak, ako literatúra potrebuje pevné základy, aj my sa v bežnom živote môžeme inšpirovať osvedčenými receptami, ktoré prinášajú harmóniu a tradíciu.

Jedným z nich je červená kapusta s jablkami – jednoduchá, no výrazne chutná príloha, ktorá symbolizuje spojenie tradičných surovín s moderným prístupom k vareniu. Rovnako by sme mali pristupovať aj k správe kultúrneho majetku – so zmyslom pre tradíciu a s dôrazom na zodpovednosť.

PhDr. Ľubomír Belák

predseda AOSS