Ľubo Belák

Aby sme vedeli o čom bude reč, dajme si dokopy pár faktov. Západná civilizácia je obrazom  Lode bláznov, svetonázor je opretý o Dôkaz o plochej zemeguli a kapitalizmus je rovnako ako komumizmus Vedecky dokázaný. Že sú to nezmysly?

Kúpeme sa v oáze nezmyslov a pohŕdania faktami. Žijeme v pretvárke a na reálny život nie je čas. Sme bombardovaní informáciami, ktoré nemajú žiadnu hodnotu. Ani na zapálenie dobrej kubánskej Havany. Ženie nás to späť do praveku, prípadne do zabudnutia vlastnej histórie a zmyslu existencie ľudskej rasy. Či skôr živočíšneho druhu? Tieto otázky a reflexie nie sú konšpiráciou. Zažívame to každodenne cez média, spoločenský dialóg, ale najmä rúcaním ideálu o spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti.

Zažívame distopický čas, v ktorom všetci zápasia o kúsok šťastia na tomto svete. Je ikonou, ku ktorej sa každodenne klaniame, aj keď netušíme ,ako vyzerá. Klaus Schwab, nemecko – švajčiarsky intelektuál, má v tom jasno. Zakladateľ sekty Svetového ekonomického fóra (WEF) predstavil svoju verziu o šťastí v traktáte Great Reset známy aj ako „Liberálny svetový poriadok“. Vznikol ako odpoveď na Covidovú pandémiu v rokoch 2020 až 2021 a stal sa akousi čítankou mnohých vplyvných politikov, finančníkov a influencerov (v pravom slova zmysle). V Davose roku 2022 bola téza o „Histótrii v zlomovom bode“ „obohatená“ o ruskú inváziu na Ukrajinu. Bola to teória o „pretvorení sveta“ v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, kde rezonovali témy o klimatických zmenách, nerovnosti a chudobe, ktoré narastajú. Klaus Schwab použil koncept „štvrtej priemyselnej revolúcie“. Podľa neho sa hranice medzi „fyzickou, digitálnou a biologickou sférou“ rozmazali. Súčasnú revolúciu, ktorá začala digitálnou revolúciou v polovici 90. rokov, charakterizoval ako „fúziou technológií“. Výstižne to charakterizuje prorocké vyhlásenie: „„Nebudeš vlastniť nič. A budeš šťastný. Čokoľvek chceš prenajmi si a bude ti to doručené dronom“. Chceme žiť takýto život? Sen o živote na „prenájom“(?) bez vlastnej vôle a účasti na spoločenských zmenách? Stať sa len nástrojom umelej inteligencie? Dnes je odpoveď jasná. NIE! Ale ako sa pozeráme na nové, nastupujúce generácie, tento spôsob živote im vyhovuje. Žiť vo svete orwellovskej fantázie, kde sme všetci predurčení, naprogramovaní pre akési neviditeľné ciele. Je to snaha o vygumovanie existenčnej otázky: „prečo a načo žijeme?“. Zmysel života sa vytráca a nahrádza ho poučka o „šťastnom prežití“.

Táto malá exkurzia do virtuálnej budúcnosti sa očividne začína napĺňať. Pokusným králikom sa stala Európa, presnejšie Európska únia. Tá takmer laboratórne spúšťa procesy, ktoré pomaly odkrajujú zo suverenity krajín, štátov, a v konečnom dôsledku aj individuality každého z nás. Jedinečným nástrojom je globalizmus, zvrátená teória jednoty, súladu a prosperity odobratím práva na individuálny názor, snahu o zmenu, alebo len názor na iný spôsob života. Začínajú o nás rozhodovať iní. V mene „demokracie“ a „humanizmu“(?). Ani jedno, ani druhé neponúkajú. Je to len rétorika šírená médiami, dobre zaplatenými politikmi a fanatikmi, ktorí sú ochotní byť poštármi tejto zvrátenej predstavy o svete.

Dokonca aj pandémiu a ukrajinskú krízu vedia strojcovia Great reset(u) zneužiť na hlásanie svojich právd. Odobratie individuálneho rozhodnutia o zaočkovaní proti Covid 19, prijímanie emigrantov (aj z Ukrajiny) bez akejkoľvek identifikácie, iracionálne riešenie ukrajinskej krízy „Víťazstvom nad Ruskom“ a integrácia Ukrajiny do NATO, prijímanie ekonomických sankcií, ktoré ožobračujú vlastné obyvateľstvo európskych štátov, diktát Bruselu voči členským krajinám…to všetko sú zásahy do občianskej slobody, integrity spoločnosti, rodiny ako základu prirodzenej reprodukcie ľudstva, rozvoja kultúry a slobody slova, ktoré stále viac naberajú na dôležitosti.

Ani Slovensko cez svojich politických reprezentantov sa nevie ubrániť. Po troch rokoch tvrdej hospodárskej devastácie, rozkrádania verejných financií (24 miliárd), policajného režimu zneužívajúceho útrpné právo, arogancie a šírenia nenávisti, sme očakávali zásadnú zmenu. Nielen v politike, ale najmä v postojoch zástupcov štátu voči vojne, diktátu európskej komisie a nástupu progresivistického aktivizmu propagujúceho už spomínané spoločenské javy. Kde je razantný postoj voči podpore vojny na Ukrajine? Dokonca máme z toho kšeft v podobe výroby streliva v slovenských fabrikách na zabíjanie. Na iné sa okrem ničenia stavieb a krajiny zbrane nepoužívajú. Aké zmeny  nastali v zahraničnej politike smerujúcej k ústretovosti voči susediacim krajinám vrátane Ruska? Rusko je veľmoc, rovnako ako USA. Na oboch stranách rozhodujú politici, nie obyvatelia. Sú to mocenské záujmy „vyspelých krajín“ (?), ktoré zneužívajú svoje satelity v Európe na svoje ciele. Kde je snaha o zmiernenie napätia? Nielen navonok k iným štátom, ale aj dovnútra. Hľadanie účinného kompromisu je jediná šanca, ako na Slovensku naštartovať úctu k vlastne krajine a tým aj k svetu bez konfliktov.. Uplatňovanie národnej identity a patriotizmu nesmie byť poznačené revanšizmom pod heslom: „Kto nejde s nami, ide proti nám“. Tak otázka znášanlivosti, či skôr upevnenia štátnosti, nestojí. Buďme patrioti, ale s priznaním existujúcej inakosti, aj keď ide o sexuálnu orientáciu, jazyk alebo vierovyznanie. Vie nás naša rozdielnosť spájať? Máme takú osobnosť, ktorej väčšina z nás dôveruje? Neveríme už ani jeden druhému a každý deň sa napchávame informáciami, ktoré nám s úsmevom servírujú kapitáni Lode bláznov.

Sme bombardovaní vyhláseniami o víťazstve Ukrajiny, ktoré nemajú opodstatnenie. Z médií na nás chrlí dnes už nelegitímny prezident Ukrajiny zavádzajúcu lož o konečnom pláne ukončenia vojny na Ukrajine. Ako? Nie zmierením,  hľadaním východiska, ale Víťazstvom zbraní a smrťou nepriateľa. Romantické, ale stupídne.  Aká je naša reakcia? Dramatickí umelci spustili finančnú zbierku na zakúpenie tanku pre Ukrajinu. To už nie sú šašovia, ale mentálne postihnutí divadelníci. Život a smrť nie sú hrou so šťastným koncom. Rovnakými farbami sa na verejnosti prezentuje spoločenský a ekonomický krach európskych štátov, ktorý si ako samovrahovia ordinujú naši vládcovia. Znižovanie životnej úrovne a rastúci strach z budúcnosti sme si nezavinili sami Nie je menej ropy, obilia, vody, vzduchu, ani vyrobenej elektriny a autá majú stále štyri kolesá. To všetko je však v rukách tých, ktorí o nás, obyčajných smrteľníkoch rozhodujú.

Vojnové konflikty vyvolávané na rôznych miestach sveta nemajú racionálne jadro. Je to spravidla len ukážka sily a moci, nie úsilie o riešenie problémov. Už len konflikt na blízkom východe je tomu dôkazom. Namiesto vytvorenia palestínskeho štátu sa ľudia navzájom zabíjajú. Prezident USA pokrytecky hlása úsilie o zastavenie boja medzi Izraelom a takzvanými palestínskymi „teroristami“ (hádam partizánmi, bojujúcimi za slobodu Palestíny, nie?). Pritom Američania pravidelne kŕmia izraelskú moc zbraňami a zapájajú sa do bombardovania a strašenia okolitých arabských krajín. Stála prítomnosť amerických vojsk po celom svete už neznamená udržiavanie krehkého svetového poriadku. Svetový hráč dnes sám zápasí o svoju budúcnosť v blízkych prezidentských voľbách, s úsmevom míňa peniaze na predvolebnú kampaň a takmer každý deň posiela na Ukrajinu dolárovú almužnu, aby sa nepovedalo, že nie je v jednom šíku s Európou. Tá namiesto mierového úsilia posiela prostredníctvom plamenných rečí miliardy eur Zelenskému. Už pri otváraní úst však vie, že peniaze neputujú na Ukrajinu ale do vreciek výrobcov zbraní (aj na Slovensku). A tí sú všade inde, len nie na Ukrajine.

Doma na Slovensku sme svedkami príprav na uťahovanie „opaskov“. Kto to zapríčinil? Tí, ktorí chodia do práce a platia dane? Nie. Boli a sú to nami zvolení zástupcovia, ktorí sa však už historicky venujú skôr súťaži o zlaté bane ako o prosperitu štátu. Nemožno sa čudovať vydieraniu lekárov, ktorým „pandemická vláda“ prisľúbila vyššie platy. Asi už vtedy vedela, že dohoda bola skôr zamínovaným poľom pre budúcich víťazov volieb.  Politici si pravidelne na pár rokov sadnú do parlamentných lavíc a hrajú sa na naslovovzatých odborníkov. Pritom ide zväčša o diletantov so závažnými sociopatickými ochoreniami. Aj na riadiacich stoličkách sa neraz ocitnú „odborníci“ , ktorí jasne preukazujú svoju neschopnosť a negramotnosť. Dosadili sme ich do kresiel my? Určite nie. Všetko a všetci by mali fungovať na základe zákonov schválených väčšinou. To však nie je ospravedlnením zákonov, ktoré sú neraz len bláznivé nápady exhibicionistov.

O všetkom, čo sa u nás a vo svete deje nás informujú žurnalisti bez charakteru v mene mediálnej prostitúcie. Čo si máme o týchto vykladačoch pravdy myslieť? Lepšie je snáď nemyslieť si vôbec nič a jednoducho ich ignorovať.

Kto to zastaví? Asi najpresnejšie to charakterizoval Lukáš Machala, ktorý s kamennou tvárou potvrdil názor, že Zem je plochá. Patrí to do arzenálu účastníkov plavby na Lodi bláznov.  Určite má pravdu aj Ľuboš Blaha o nesmrteľnosti komunistickej revolúcie. Téza o návrate komunizmu patrí do nákladu na spomínanej lodi. Tá má v podpalubí náklad streliva, ktorý výhodne s heslom Za mier predáva ukrajinskej armáde na sebazničujúci boj. Nemenej zaujímavá je osádka diletantov zložená z politikov Progresívneho Slovenska s takmer červenou zástavou nepochopeného internacionalizmu alias globalizmu, opozície s negramotným vedením, koalície bez náznaku snahy o lepšiu budúcnosť Slovenska a s kapitánom, ktorý riadi túto loď, vybavený zatrpknutosťou voči všetkým a obkolesený žiadateľmi o chutné sústo z moci. Táto plavba určite neskončí dobre.

A čo my, ktorí s obavami očakávame príchod Lode bláznov do prístavu? Modlime sa, aby na svojej ceste stratila kompas a nikdy nezaparkovala v prístave na Dunaji. Aspoň ten má šancu odplaviť spolu so špinou a splaškami aj túto najväčšiu zaoceánsku loď s nízkym ponorom (alebo obzorom?). Ale to už je len ďalší príbeh o LODI BLÁZNOV, ktorá sa “PLAVÍ DO NEZNÁMA A KAPITÁN JU DÁVNO OPUSTIL“ (pesnička M. Sarvaš – P. Uherčík -Loď, ktorá sa plaví do neznáma – 1989)

24.10.2024

Ľubo Belák