Ľubo Belák

Desať minút demokracie. Asi toľko času venovala verejnoprávna televízia na svoju prezentáciu politickým reprezentantom, ktorí ho dostali napriek okupácii mediálneho priestoru vyvolenými. Že to s ideálmi autentickej demokracie nemá nič spoločné, nie je treba ani zdôrazňovať.

Blížia sa parlamentné voľby a nastal čas konfrontácie. Tí, ktorí na to finančne majú, zabojujú medzi sebou o moc v štáte. Toho štátu, ktorý patrí nám, menejcenným. Zrazu sme sa stali dôležití. Nie preto, aby sme vyjadrili svoju vôľu, ale na vhodenie obálky do volebnej urny, ktorá určí osud našej krajiny na najbližšie obdobie. Netrúfam si ani povedať na ako dlho. Po dramatických skúsenostiach posledných troch rokov sme si konečne uvedomili, že nestačí byť poslušným voličom. Tým, ktorému je určená predvolebná kampaň plná sľubov, pretvárky a neraz aj komických situácií, kedy sa na hlave kandidáta do Národnej rady Slovenskej republiky objaví rozmliaždené vajce. Toto vaječné vyznamenanie voličov na Slovensku by malo vlastne patriť všetkým , ktorí sa zaslúžili o rozklad našej spoločnosti. Nielen ekonomicky, ale najmä morálne. Nepamätám si, kedy v minulosti sme museli chrániť našich potomkov pred politikmi, ktorí sú stelesnením nenávisti, arogancie, pokrytectva a nekompetentnosti. Pred tými, ktorým sme sami dali moc vládnuť. Práve ich neúnavným úsilím sme sa stali banánovou republikou, v ktorej rozhodujú cudzie záujmy.

Máme byť naďalej štatistami tejto nedôstojnej hry? Je to hra o trón, podobne ako v úspešnom televíznom seriáli. Až na to, že tentoraz sme účinkujúcimi my, voliči. Opäť sme terčom posolstiev, koho, ako a prečo voliť. Vyhrážajú sa nám, že sme ako občania povinní ísť voliť, aj keď sme si istí, že nemáme koho. Nastal čas, ale aj šanca ako to zmeniť. Dokážme, že sme to my, ktorí určujú spôsob, komu a ako odovzdať na štyri roky náš osud, šťastie vlastnej rodiny a majetku, ktorý si na štyri roky víťazi privlastnia, aby s nim narábali. Je čas, aby každý jeden z nás si sám sebe položil otázku, v akej krajine a s akými víťazmi volieb chceme žiť. Nie je jednoduché si vybrať. Politický zápas je o dôvere. Svojou voľbou nevyjadrujeme len svoju predstavu o šťastnom živote, ale aj o osobnej zodpovednosti každého z nás. O zodpovednosti za svojho politického nominanta, ktorý by nás mal zastupovať vo veciach verejných. V ozajstnej demokracii pri voľbách neprepadne ani jeden hlas voliča. Dokonca ani vtedy, keď nejde k urne a nevyjadrí svoju vôľu vhodenou obálkou. Aj neúčasť vo voľbách je vyjadrením slobody, nie zradou demokracie. Demokracia nie je kalkulačka, ňou sú iba voľby, kde sa spočítavajú odovzdané hlasy.

„Nie je to iba o veľkých rozhodnutiach, ale aj o malých každodenných voľbách, ktoré ovplyvňujú náš život. Tak ako pri varení si vieme ušetriť čas, napríklad tým, že namiesto nálevu zalejeme uhorky priamo. Viac o tom nájdete tu: Nalijte do sklenic místo nálevu – nakládané okurky budou hotové ještě rychleji. Tak aj v politike, malé kroky vedú k veľkým zmenám.“

Odmietnime tých, ktorí sú zodpovední za hospodársky krach, podnecovanie vojny na Ukrajine, otváranie hraníc anonymným cudzincom a odcudzenie sa od vlastnej národnej identity. Záleží len na nás, kto bude o nás v najbližších mesiacoch rozhodovať. Budúcnosť nepatrí len jednej strane, jednej generácii, či skupine mladých hercov.  Tá je dnes v rukách všetkých občanov Slovenska. Odkážme politikom, že „máme toho dosť!“ A tak nedovoľme návrat zlodejom, klamárom, diletantom, ekonomickým a ekologickým dobrodruhom, duševne narušeným jedincom, ale najmä tým, ktorí to s nami nemyslia úprimne.

Ľubo Belák

video:

20.9.2023