Ľubo Belák

Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger a poverený minister obrany Jaroslav Naď spolu s prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou začali podnikať so smrťou. Má to logiku?

Aby toto tvrdenie malo zmysel musíme sa nakrátko pristaviť pri logike. Presnejšie pri výrokovej logike a semiotike. Dve vedné disciplíny, ktoré sa zaoberajú jazykom. V našich podmienkach je to slovenský jazyk, aj keď vo vede sú všetky jazyky umiestnené v Babylonskej veži. Noemovi potomkovia vo viere, že sa rovnajú bohu, s pýchou naplnenou zlom sa rozhodli vyrovnať tomu najvyššiemu. Nevyšlo to. A tak dodnes hľadáme významy slov, viet, znakov a úvah, o ktorých tvrdíme, že sú pravdivé. Prípadne, že sú bohapustou lžou. Dnes sú k logike a semiotike najbližšie IT-čkári, aj keď pre nich je pravda a lož iba systém zložený z núl a jednotiek. Jednotka je pravda, nula znamená nepravdu, lož.  Od Aristotela, cez Tomáša Akvinského, až po Ludwiga Wittgensteina, sa mnohí zamýšľali, ako sa logicky dopátrať pravdy, aj keď len pravdy slov, výrokov a úsudkov. Výroková logika a semiotika sa tak stali matematikou jazyka, ľudskej reči, ktorá nemá vo svete živočíšnej ríše obdoby. Teorémy zložené z formúl odrážajú „pravdu o pravde“ našich tvrdení. Preto je načase hľadať aj s pomocou logiky a semiotiky odpoveď na to, o čom sa dnes hovorí, kto-čo tvrdí a kde je pravda, prípadne pravdivý úsudok, aby sme boli vedeckejší. Tento súboj sa odohráva na scéne potulujúcich sa hoaxov a fake news, ktoré spoločnosť rozdeľuje na šíky dezolátov (mizerákov) a haterov (nenávistníkov) na jednej strane a „autoritárskych demokratov“ na strane druhej. Aby sme boli úplní, treba spomenúť aj konšpirátorov, teda tých, ktorí na základe hoaxov a fake news konštruujú zaručene pravdivé tvrdenia.  Takým príkladom logického tvrdenia, či skôr teorémy je veta: „New York“ je meno mesta New York, alebo: „Keď nie je mŕtvola, tak nebola vražda”. Pre účely tohto blogu, v ktorom sa tvrdí, že: „Heger s Naďom a Čaputovou sú obchodníci so smrťou to bohato stačí.

Začnime od Adama. Na Slovensku je to od momentu, keď sme sa „hrdo“ zamiešali do vojnového konfliktu, ktorý sa rozpútal medzi Ukrajinou a Ruskom. Medzi Zelenským a Putinom. Medzi „ríšou dobra – USA“ a „ríšou zla – Ruskom“. Slovenská vláda aj s prezidentkou prevzali teorému (logickú vetu), že „Vojna je mier a Mier je vojna“. V semiotike to znamená, že čím agresívnejší bude vojnový konflikt, o to bližšie sme k mieru. Keď to dosadíme do logickej rovnice, vyjde nám nula. To znamená, že toto tvrdenie je lož. Napriek tomu toto tvrdenie platí aj po páde vlády, kedy prezidentka potvrdila dočasne povereného Hegera a Naďa, aby naďalej riadili našu krajinu. Z toho logicky vyplýva, že prezidentka Čaputová prevzala zodpovednosť za stav spoločnosti a rozhodnutia dočasne poverených Hegera a Naďa v plnom rozsahu. Napriek jej ambivalentným vyjadreniam a hrozbám vymenovať úradnícku vládu, zostáva stav nekompetentného vládnutia nezmenený. Táto teoréma má vo výsledku jednotku. Čiže je pravdivá.

Logický príbeh pokračuje. Heger s Naďom zobrali armáde Slovenskej republiky stíhačky a darovali ich Ukrajincom, lepšie povedané nezištne ich darovali Zelenskému, ktorý vládne na Ukrajine bez pluralitnej opozície, čiže autoritatívne. Urobili to tak s tvrdením, že sú podľa zákona oprávnení narábať so strategickým vojenským materiálom Slovenskej republiky. To, podľa akého zákona, lepšie povedané podľa akého výkladu ústavného zákona, nikomu neprezradili. Čiže ich tvrdenie je v  teoréme o tajomnom zákone vo výsledku nulové. Je to lož. Ani tvrdenie, že bojové lietadlá, ktoré slúžia na streľbu a zhadzovanie výbušnín, sú vlastne poslovia mieru, je opäť vo výsledku nulové. Je to lož. Pani prezidentka, vyštudovaná právnička, tvrdí, že nevie podľa čoho poverení vládni úradníci rozhodli o dare. To je pravda. Zabudla však, že prevzala zodpovednosť za ich rozhodnutia. A tak musí vedieť o aký výklad ústavného zákona ide. Preto jej tvrdenie o neznámom zákone nemá logiku a je nepravdivé. Pomaly ale iste sa dej zamotáva. Dvaja vládni desperádi nasadli do vlaku a odišli na Ukrajinu dohodnúť obchod. Nie hocaký. Výrobu výbušnín, vojnového materiálu, ktorý slúži len na zabíjanie a ničenie. Nedajú sa nimi stavať domy a zachraňovať životy. Dokonca si mädlili ruky, že spolu s Ukrajincami pre tieto účely založia na Slovensku štátnu join venture spoločnosť. Určite so ziskom. Dnes obchod so zbraňami je v kurze. Prezidentka mlčí. Pritom očividne nie je v kompetencii dočasnej vlády rozhodovať o medzinárodných dohovoroch strategického významu, najmä ak sa týkajú vojenskej činnosti. Týmto priamo podporujú vojenskú agresiu na Ukrajine. Opäť sa prikrývajú tvrdením, že ide o zabezpečenie mieru pre Slovensko a jeho občanov. Nazývajú to národným záujmom. Podobne ako vlády USA nazývali vojny vo Vietname, Lýbii, Sýrii a Iraku. Je to lož.

„Mierotvorcovia“ sa nezastavia pred ničím. Smrť je pre nich každodenný chlieb a ničenie budov znamením, že po vojne bude čo stavať. Za koho peniaze? Opäť sme pri teoréme o mierovej výrobe zbraní a zarábaní na zničenej Ukrajine s výsledkom nula. Je to lož, ktorá priamo zasahuje do života Slovákov, ktorým je jedno, aký je „národný záujem“ Hegera a Naďa. Na Slovensku sa dvíha a silnie hlas proti účasti na vojnovom seriáli súčasnej moci. Treba si všimnúť, že Slováci napriek tomu, že tu žijú aj občania iných národností, sú osamotení. Maďari, Rusíni, Poliaci, Rómovia a už aj stotisíc Ukrajincov na Slovensku  je ticho.  Tí, ktorí sa verejne a nahlas vyjadrujú proti vojne na Ukrajine sú bezdôvodne označovaní ako agenti Ruska, Putinovi sluhovia a dezoláti. Akoby nestačilo, že po druhej svetovej vojne práve Slovensko a Slováci boli označení za fašistov a Hitlerovych poskokov. To počúvame dodnes. Vtedajšia Slovenská republika je vymazaná z histórie samostatného Slovenska. Stále nesieme Kainovu pečať „zodpovednosti“ za svetovú vojnu. Pritom s Hitlerovským Nemeckom kolaborovali všetky európske krajiny spoluzodpovedné aj za vyvražďovanie židov. Dnes sú všetci Európania, najmä v Štrasburgu, zástancami vojny na Ukrajine, len Slováci sú fašisti. Dokonca aj verejný prejav sympatií k ukrajinským fašistom pozdravom Sláva Ukrajine je dnes „demokratickým“ znakom podpory vojne na Ukrajine. Len ťažko si predstaviť, keby sa účastníci mierového pochodu Bratislavou zdravili pozdravom Na stráž!  Na druhý deň by mali všetci na krku trestné oznámenie za propagáciu fašizmu. Keď však pozdrav Sláva Ukrajine verejne použije prezidentka Slovenskej republiky, je to prejav solidarity s Ukrajinou. Táto teoréma o demokratickom a solidárnom pozdrave „Sláva Ukrajine“ má vo výsledku nulu. Je to lož.

Kedy sa konečne na Slovensku zobudí spravodlivosť a na ozname pred súdnou sieňou bude uvedené: „Pojednávanie: Slovenský národ proti zločineckej skupine obchodníkov so smrťou  – bývalým povereným predsedom vlády SR Eduardom Hegerom a spol. (bývalým povereným ministrom obrany Jaroslavom Naďom a bývalou prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou) vo veci neoprávneného obchodovania so zbraňami, vlastizrady a propagácie fašizmu. Táto teoréma vo výrokovej logike má vo výsledku jednotku. Bude to aj v blízkej budúcnosti logická PRAVDA?

3.4.2023

Ľubo Belák