Ľubo Belák

Neviem, prečo si revolúcie vyberajú práve jeseň, nevľúdne dušičkové počasie a akúsi naštartovanú depresiu, ktorá vyvrcholí na Štedrý večer. Je to asi preto, aby filmové dielo malo ideálne podmienky na vyvolanie blbej nálady. Tak ako všetko, čo vzniká pod rukami človeka, je aj film, revolúcia, protesty len výsledkom niekoho rozhodnutia. Umelca, riaditeľa, politika, revolucionára, eštébáka, vlastne každého „tvorcu“. Už dávno sme sa začali hrať na Boha, aj keď o ňom vlastne nevieme nič. Vieme len to, čo sme si sami vymysleli, na čom sme sa dohodli, prípadne o čom niekto rozhodol. Preto brať na zodpovednosť Boha za to, čo sa medzi ľuďmi deje, je prinajlepšom len zlé rozhodnutie. Iste, ak sa to, o čom píšem,  týka len jednej osoby, dotyčný si sám odnesie aj dôsledky svojho rozhodnutia. Horšie je keď sa spomínané udalosti nesú v mene niekoho iného. Spoločnosti, priateľov, rodiny. Potom je prirodzené, že vznikajú otázky, reakcie, protesty tých ostatných.  Niekto rozhodol v mene, prípadne za ostatných. Mám to z prvej ruky. Sám som sa neraz dostal do situácie, kde som sa chcel, prípadne ma okolnosti donútili k tomu, že som sa musel rozhodnúť.

Rukolapným dôkazom o pravdivosti mojich tvrdení je Nežná revolúcia, ktorá nebola v dôsledku ani tak nežná a neraz pochybujem, či bola revolúciou. Mám vážne podozrenie, že išlo opäť o akési, niekoho rozhodnutie, ktoré spustilo spoločenské zmeny aj u nás v roku 1989. Použitá bola práve dušičková blbá nálada obyvateľstva a štyridsať rokov života v socializme, ktorý nakoniec sám zutekal z bojiska dejín. Jednoducho nemal na to (myslím tým socializmus), presvedčiť ostatných, ale v konečnom prípade aj sám seba, že experiment pod krídlami Slnečného štátu sa nepodaril. Funkcionári sa zbalili a odišli do svojich eseročiek a akciových spoločností. Tí, ktorých sa tá blbá nálada týkala, občanov, nechali na uliciach so štrngajúcimi kľúčmi. Všetko prebehlo nežne, láskavo, tak ako o tom niekto pôvodne rozhodol a ako to neskôr niekto zmenil. Opäť pripomínam, Boh to nebol.

Zažil som celé nežné obdobie v Slovenskej televízii, kde pracoval aj Vašo Mika, dnešný generálny riaditeľ RTVS. Určite aj Zuzana Piussi, ktorú som vtedy nepoznal, sa pripravovala do života s optimistickým očakávaním, že v slobodnej spoločnosti, nezaťaženej izmami sa bude môcť slobodne realizovať. Určite vtedy netušila, že bude tvorcom televízneho dokumentu Nemoc tretej moci. Nevedel o tom ani Vašo Mika, ktorý sa len pripravoval na úspešnú kariéru súkromného rádia EXPRES. Nevedel som to ani ja, keď som s trikolórou behal po televíznych štúdiách a zúčastňoval sa na príprave relácie Dialógy. Naopak, všetci sme v eufórii mysleli len na jedno. Konečne…..

Dnes, po dvadsiatich troch rokoch si už ani jeden z nás určite nemyslí, že Nežná vyriešila všetko. Vašo Mika preto, lebo späť do verejnoprávneho média ho priviedla skutočnosť, že RTVS ako verejnoprávne médium nefunguje, Zuzana preto, lebo dostala facku za svoj úprimne mienený dokument o zlom  stave súdnictva na Slovensku a ja preto, že obaja spomenutí majú pravdu. Po takmer štvrťstoročí sme zistili, že veci verejné nefungujú tak, ako sme si v roku 1989 predstavovali. Nadávať na Boha je zbytočné, usilovne pracovať, zdá sa  byť tiež zbytočným, aj tak ťa vyhodia z práce a protestovať pred parlamentom je skôr divadlo pre novinárov. Politikmi to nepohne. Nežná revolúcia sa stala len sujetom pre filmovú drámu alebo dokument.

Nikolaj Gavrilovič Černyševskyj, ruský revolucionár a utopista kedysi napísal dielo Što delať, Čo robiť? Už vtedy bolo jasné, že každá zmena prináša otázky. A odpovede? Aj napriek mojim slovám nie som pesimista a neobchádza ma blbá nálada. Odpoveď je –  Je tu šanca na zmenu. Nehovorím o revolúcii na uliciach. Ide mi skôr o revolúciu v nás. Jedným z hesiel zmeny by malo byť „Nemlčať!“ Verejne vyjadrovať svoj názor, aj vtedy, keď nám chce niekto nahnať strach. Nežijeme v totalite. Máme svoje ústavné práva, ktoré nie sú len zdrapom papiera alebo Da Vinciho kódom. Je to spoločenská zmluva, v ktorej sme sa všetci k niečomu zaviazali.

Práve preto je dobré, že Piussi nakrúca kritické dokumenty, že ja jej držím palce a „nedržím hubu“, a  že Vašo Mika sa o pár dní postaví a zo svojho generálneho trónu RTVS, inštitúcie, ktorá patrí verejnosti a jasne verejne deklaruje  zmysel existencie verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Tie sú verejnosti dlžné už dvadsaťdva rokov napĺňať svoje poslanie brániť slobodu vyjadrovania, dať priestor občanom verejne povedať svoj názor, obhajovať túto možnosť  a byť oporou v riešení akýchkoľvek problémov. Napríklad postaviť sa za televízny dokument Nemoc tretej moci od Zuzany Piussi. Aby sa tak stalo, musí niekto rozhodnúť. Vašo Mika má túto šancu. Alebo, že by som bol utopistom ja?

Ľubo Belák

12.11.2012