(Moja odpoveď na email riaditeľa Audiovizuálneho fondu Martina Šmatláka)
Email od riaditeľa AVF Martina Šmatláka (príloha)
Vážený pán Šmatlák,
ďakujem za odpoveď na môj email. Som rád, že ste v nej na pravú mieru uviedli podiel AVF na financovaní projektu Posledný autobus.
Pri príprave môjho blogu som vychádzal z informácii na Vašej web stránke
http://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_id=608
Tam figuruje projekt v podprograme 1.3.4. – Produkcia animovaných kinematografických diel.
To, že sa fond nepodieľal na predchádzajúcich čiastkových dotáciách filmu Posledný autobus z jednoduchého dôvodu – že do roku 2009 neexistoval, na veci však nič nemení. Celkove bolo z rezortu kultúry (až na príspevok LitFondu) čerpaných na animovaný film 139 799 euro. Podľa Vášho vyjadrenia bol z toho podiel dotácie AV fondu celkove 10 800 euro na dofinancovanie postprodukcie. Asi Vám uniklo ďalšie rozhodnutie AVF o schválení príspevku 6 250 euro na pokrytie distribučných nákladov na uvedený film, čo vo vašom liste nespomínate (číslo: 1531/2011-4/2.1.1). (http://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=1&x_id=1716).
Chcem podčiarknuť, že mi nejde o samotnú výšku dotácií, tie sú pre slovenských tvorcov neustále pod hranicou reality. Ani o fakt, že žiadatelia boli a možno aj dnes sú presvedčení, že ich žiadosti boli podané riadne, aj keď ide o iný druh spracovania filmovej poviedky a nie o animovanú tvorbu. Ani nespochybňujem výšku požadovaných finančných prostriedkov na krátkometrážny hraný štylizovaný film. Navyše sú mi mladí tvorcovia sympatickí a ich práca sa mi páči. Mojou snahou je pomenovať veci správnym menom. A v prípade, že ide o podozrenie z netransparentného úmyslu, požadovať o vysvetlenie. Možno sú moje blogy emotívnejšie a expresívnejšie, ale to je už môj literárny štýl, aký pri tomto type internetovej literatúry používam. Som presvedčený, že moje texty nie sú odistenou zbraňou, ale skôr povzbudzujúcim prostriedkom zakríknutých, naštvaných a skeptických čitateľov a možno aj žiadateľov o štátny príspevok na animovanú tvorbu.
Určíte, môžete oprávnene žiadať o opravu a spresnenie spoluúčasti na financovaní projektu Posledný autobus a faktu, že odporúčanie je v rukách odborne komisie AVF. Avšak nepochybovať o spôsobe spracovania ako animovaného filmu a tým aj o jeho zaradenie do programu sa nedá. Posledný autobus nie je animovaný film.
V mojej odpovedi mi však ide o iné. Označenie prejavu, ktoré ste použili vo Vašom liste ako osočovanie a škandalizácia nie sú v mojom portfóliu verejných vystúpení. Je prekvapujúce, že táto výčitka prichádza od riaditeľa významnej inštitúcie, akou AVF je. Očakával som ústretové vysvetlenie mojich otázok. Žiaľ, Vaše informácie ste doplnili o obvinenia, čo sa mi v styku s verejnou správou ešte nestalo. Ako ste si všimli, pod svoj text som sa podpísal a navyše som verejne kládol otázky, na ktoré mám právo odpovede. Dokonca aj právo na omyl. Takže o žiadnu škandalizáciu a osočovanie konkrétnych osôb nemôže byť ani reči. Ak som spomenul Radu fondu, tak moje otázky boli adresované najvyššiemu orgánu fondu, ktorá ako štatutár zodpovedá za všetky rozhodnutia, aj za rozhodnutia riaditeľa. Preto všetky moje pochybnosti sú určené práve jej aj napriek tomu, že väčšinu členov Rady si úprimne vážim a som presvedčený, že sa o tomto probléme dozvedia po prvýkrát až z môjho listu. Ak však ide o inštitúciu, navyše patriacu rezortu kultúry, ktorú zastupujete, tam asi ťažko možno o osočovaní a škandalizácii hovoriť.
Podľa informácií na Vašej webstránke základom rozdelenia právomocí je štruktúra orgánov fondu:
Preto Vás ako výkonného riaditeľa touto formou žiadam o:
Vaše odpovede spolu s finančným rozdelením na blogu zverejním a tým splním Vašu požiadavku na opravu. Dúfam, že tak osobne prispejem k spoločnému záujmu o transparentnosť a rovnosť podmienok v dotačnom systéme rezortu kultúry.
S úctou
PhDr. Ľubomír Belák