Vážený pán minister kultúry Marek Maďarič,
dovoľ, aby som v mojom liste použil familiárnejší tón už aj vzhľadom na to, že sme si pri stretnutiach v Slovenskej televízii kedysi tykali. Ty si bol schopný dramaturg a ja rozbehnutý televízny producent. Bolo to v čase, kedy Slovenská televízia pripravovala také diela, ktoré sa aj dnes môžu pokojne uvádzať na televíznej obrazovke bez toho, aby sme sa hanbili.
S úžasom som si prečítal tvoj otvorený list kultúrnej obci, ktorej vyčítaš pasivitu v „otvorenej vojne s kultúrou“. Neviem, či sú Tvoje riadky len účelovou formalitou, alebo stratou pamäti predstaviteľa štátu, ktorý je priamo zodpovedný za stav vecí verejných. A tým je aj stav verejného mediálneho priestoru. Škoda, že si si počas Tvojej predvolebnej práce nevšimol výzvu kultúrnej obce „Otvorený list“ a „Požiadavky kultúrnej obce na strategické partnerstvo v oblasti kultúry“, ktoré na jar tohto roku, ešte pred voľbami rozvírili páchnuce vody politickej nekultúry na Slovensku. V nich kultúrna obec zastúpená mnohými organizáciami a jednotlivcami sa obrátila na politikov s jasnými požiadavkami, medzi ktorými bola aj snaha o nápravu mediálneho priestoru na Slovensku. Skupina predstaviteľov kultúrnej obce prijala pozvania od politických strán, aby si zoč voči povedali, čo kultúre na Slovensku chýba, prípadne prečo na Slovensku začína byť pojem kultúra a kultúrnosť neznámym pojmom. Pozvánku sme vtedy dostali od všetkých relevantných politických subjektov. Jediná politická strana, ktorá mlčala, bola strana SMER, osobnejšie TY. Neraz som priamo na Tvoju adresu posielal všetky texty, ponuky na stretnutia. Od Teba neprišla ani jedna reakcia, ani od Tvojho predsedu, prípadne ďalších Tvojich partajných priateľov, ktorí teraz sedia vo Výbore pre médiá a kultúru NR SR. Nemali ste záujem sadnúť si s nami za stôl a aspoň si nás vypočuť.
Po voľbách zrazu strana SMER zmenila taktiku, zámerne to nenazývam postoj. Viacerých predstaviteľov kultúrnej obce si Ty sám OSOBNE pozval na stretnutie, kde si sa „chcel“ dozvedieť, aké sú súčasné problémy kultúry na Slovensku. Vtedy som to komentoval pozitívne. Dialóg s mocou“ , ako som našu návštevu na ministerstve nazval, sa však týmto stretnutím aj skončili. Bol máj, slniečko začalo hriať a Ty si sa iste tešil, že si splnil svoju stranícku úlohu pod heslom „bližšie k masám“.
Po pol roku si sa zrazu s výkrikom prebudil ako Alenka v ríši divov. Neviem koho vyzývaš pod pojmom „intelektuálne elity“, aby nemlčali. Som presvedčený, že tie „intelektuálne elity“, ktoré v „Otvorenom liste“ nemlčali, sa už dvadsať kokov sťažujú na aroganciu POLITICKEJ ELITY, ktorá je hluchá a slepá, ale najmä neústretová, ak ide o kultúru. Aj Ty sám na spomenutom stretnutí si sa sťažoval na ekonomických ministrov, ktorí o kultúre hovoria iba pred Vianocami a na koncerte k sviatku Slovenskej ústavy.
Uvedom si konečne, že patríš k POLITICKEJ ELITE. Vieš čo Vám, politikom chýba? Morálka. Tá má veľa podôb. Napríklad vo Výbore pre médiá a kultúru, kde predsedá Tvoj partajný priateľ Dušan Jariabek. S akou aroganciou vyberali generálneho riaditeľa RTVS. Nebol to konkurz, bola to nemorálna fraška hodná tej najtupejšej reality šou na Slovensku.
Preto Ťa prosím, prestaň vykrikovať, a daj sa do práce. Začni formovať kultúru na Slovensku tak, ako sa na ministra kultúry patrí. Začni počúvať tých, ktorých život riadiš. Nejde len o peniaze. Ide o podstatne viac. Je to dôvera k ľuďom, ktorí sú ochotní niečo pre nápravu vecí verejných urobiť. Nečakaj však, že sa za Teba postavia do šíku na obranu Tvojho výkriku do tmy. Začni od seba. Skús začať konať tak, aby Ti práve tá INTELEKTUÁLNA ELITA začala dôverovať a získala presvedčenie, že aj na Slovensku má zmysel nemlčať.
Ľubo Belák
12.9.2012