Založ si blog

Videl som jeho očami

(pre Tibora Huszára)

Čo oči nevidia, srdce nebolí. Neraz mi toto porekadlo slúžilo ako mucholapka na moje hriechy. Každý sa ich dopustí. Jeden hriech však asi zostane bez rozhrešenia. Pred týždňom som sedel s Rasťom Piškom na pive. Poviem, ako je. Chlapi majú niektoré miesta, kde sa cítia istí, možno anonymní, ale určite slobodní. Prišla reč aj na Tibora Huszára. Rasťo sa chystal za ním do nemocnice, kde si Tibor vzhľadom na svoje zdravotné ťažkosti zaľahol. Dali sme si sľub, že tam pôjdeme spolu. Okrem toho, že som ho chcel navštíviť, mal som aj obyčajný dôvod. V archíve Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska som našiel kompletnú zložku s názvom Tibor Huszár – portréty spisovateľov. Možno už na to aj zabudol, a tak som chcel, aby sme sa poradili čo s tým. Majstrovsky zachytené portréty slovenských spisovateľov dlhé roky ležali v archíve a zapadali prachom. Svoje predsavzatie už nikdy nenaplním. Tibor zrazu umrel. Smrť nebolí, umieranie je svinstvo, ale najhoršie sa majú na tom tí, ktorí prežijú. Tibora som dnes prežil o jeden deň. Bol o centimeter mladší, ale to sa rokmi zotrelo. Aj napriek svojej večnej mladosti však s rokmi v ňom dozrievalo niečo, čo som vedel len ťažko pomenovať. Dnes to viem. Dal nám šancu jeho očami vidieť svet. Nie taký, aký je na plagátoch, na televíznej obrazovke, alebo rodinných fotografiách. Dal nám šancu uvidieť to, čo nič netušiaci človek nevidí. Je to Pravda. Pravda zachytená v okamžiku, keď si odkladá spodnú bielizeň a odhaľuje svoje prirodzenie. Nie také, aké mu dáva príroda, či sám Stvoriteľ. Je to obyčajná, plebejská pravda, so všetkými škrabancami, bolesťami a neúspechmi. Poviete si. Veď takú hľadajú vo svete, v tom našom, ľudskom svete všetci umelci. Možno. Tibor ju však videl aj v tej najťažšej, najsmutnejšej podobe s iskrou optimistu. Pravda sa mu pred objektívom vyzliekala v eufórii očakávaného šťastia. Fotograf však nechal na divákovi jeho odhalenie. Tak ako to robia jedine majstri umenia. Nie sú exhibicionisti, sú partneri tých, ktorí obdivujú ich dielo. A taký bol Tibor. Či už to bolo vo väzení, medzi cigánmi, v Paríži, či na stavbe priehrady. Ľudskosť, človečina, spolupatričnosť boli jeho témy, ktoré zachytával cez objektív svojho fotoaparátu. Priznám sa, v istých veciach sme si boli podobní. Obaja sme s podozrením používali farbu. Nikdy sme o tom nehovorili, ale červená, žltá, modra, zelená akosi nepasovala k vyjadreniu tej pravej farby. Nie, neboli to čiernobiele obrázky. Boli to odtiene všetkých tieňov, ktoré na nás vrhá slnko a my sa mu každé ráno klaniame, pretože je nositeľom života. Tibor sa mu klaňal každé ráno. Aj posledné obrazové dobrodružstvo, ktoré zachytil počas pobytu v Paríži určite zanechalo na ňom stopy tieňov a vône mesta, ktoré je Betlehemom umenia. Ale aj arénou zápasu o slobodu a spravodlivosť. Étos v umení bol hlavnou esenciou Tiborovej tvorby. Tak, ako to býva u významných umelcov, svoju poslednú esej nedokončil. Pamätám si výkriky postavičiek našej kultúrnej obce, ktoré mu zazlievali, že do svojej portrétnej tvorby zaradil aj bývalého slovenského politika. Nepochopili, že oči Tibora boli vždy namierené smerom ku každodennému životu a tam patria aj postavy z našej histórie. Určite tvár prominenta nezaznamenával na fotografiu s cieľom vyjadriť svoj politický názor. Človek Tiborovho formátu to nepotreboval. Jeho pohľady smerovali všade, kde cítil že sa mu núka niečo ľudsky hmatateľné. V plnej skromnosti občana a neskromnosti umelca sa ticho vytratil z nášho sveta.

Tibor, ďakujem ti, ži si mi umožnil tvojimi očami pozerať na svet. Dali mi istotu, že je prečo žiť, je prečo hľadať krásu, je prečo mať svoj názor, je prečo milovať. Mal som ťa rád.

Ľubo Belák

V Bratislave 12.8.2013

Slovensko hľadá prezidenta

28.03.2024

Každá televízna show potrebuje hviezdy a “hviezdny “ komparz, ktorý bude na povel tlieskať, kričať, vstávať a na záver poslušne odchádzať. Nie je to inak ani pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Po tridsiatich rokoch existencie samostatného Slovenska a po zmene voľby prezidenta sme si už na to akosi zvykli. Až na to, že v roku 2024 sa voľby zmenili na futbalový [...]

Verejnoprávna RTVS?

19.03.2024

Ulice sú plné hesiel o demokracii, o fašizme, liberalizme, marxizme, na saká sa lepia viacfarebné vlajočky, pripínajú odznaky. Len poniektorí si nosia bez označenia v hlave obyčajný zdravý rozum. Napriek nedostatku toho posledného je to jediná pomôcka, aby sme úplne nezblbli. Ukážkou takejto situácie je odozva „výstrelu z dela“ Ministerstva kultúry, ktoré [...]

Twistovanie na scéne, ktorú voláme Nová

13.03.2024

(premíéra muzikálu Oliver!) Tí skôr narodení majú určite v spomienkach uloženú pesničku Chubbyho Checkera „Let´s twist again“. Všetci sme sa na tanečnom pódiu zvíjali v rytme twistu, ktorý nám popri rock´n ´rolle vyhovoval. V tom istom roku (1961) vo wimbledonskom divadle v Londýne mal premiéru muzikál Oliver! Trojica divadelníkov, režisér Peter Coe, choreograf [...]

Peter Kotlár

Kotlár identifikoval zásahy do ľudských práv a slobôd počas pandémie covidu

28.03.2024 19:02

„Odbornej konferencie“ sa zúčastnila aj ministerka kultúry Šimkovičová.

APTOPIX Russia Ukraine War

List z Charkova: Ako sa žije v tme?

28.03.2024 18:00

Po masívnych raketových útokoch žije Charkov zväčša v tme, no ja sa aj tak usmievam. Možno už len nevládzeme plakať.

1. netradicny porod Krompachy

Zámena pacientiek v pražskej nemocnici viedla u jednej k potratu

28.03.2024 17:47

Zamestnanci nemocnice nedodržali interné predpisy a lekári preto operovali nesprávnu pacientku.

polícia, evakuácia, vyhrážky, UK, fakulta

Polícia v Bratislave zadržala medzinárodne hľadaného občana Bosny a Hercegoviny

28.03.2024 17:32

V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody až na 15 rokov.

Ľubomír Belák

Pohľad do kultúry a médií

Štatistiky blogu

Počet článkov: 67
Celková čítanosť: 272372x
Priemerná čítanosť článkov: 4065x

Autor blogu

Kategórie